Stredná odborná škola, Kozmálovská cesta 9, Tlmače

                                                                               

 

 

Pracovný  PORIADOK

     

 

Tlmače, 1. júl 2010

 

 

 

PRVÁ ČASŤ

 

Článok 1

Rozsah pôsobnostia

 

     Pracovný poriadok sa vydáva v zmysle  § 14 ods. 6 písm. g) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 596/2003 Z. z.“) a po predchádzajúcom súhlase výboru ZO OZ PŠ a V pri Strednej odbornej škole technickej, Kozmálovská cesta 9, Tlmače.

 

1.Vzťahuje sa na všetkých zamestnancov SOŠt, ktorí sú v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy.

 

2.Na zamestnancov, ktorí pracujú v SOŠ Tlmače (ďalej len zamestnávateľ) na základe dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru, sa pracovný poriadok vzťahuje len vtedy, ak to vyplýva z jeho ďalších ustanovení, z ustanovení pracovnoprávnych predpisov a z uzavretej dohody.

 

 

Článok 2

Oprávnenosť konať v pracovnoprávnych vzťahoch

 

1. V pracovnoprávnych vzťahoch vystupuje zamestnávateľ vo svojom mene a má

zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka

zamestnávateľa (§ 7 ods. 2 Zákonníka práce), ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo

stanovy podľa osobitného predpisu. Ak je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu

zamestnávateľ, nemôže ním byť súčasne jeho organizačná jednotka a naopak.

 

2. V pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická

osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorým je fyzická osoba, koná osobne.

 

3. Právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, robí

orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil (§ 4 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo

verejnom záujme v znení neskorších predpisov, § 3 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe

v školstve a školskej samospráve).

 

4. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení

ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich

funkcií určených organizačnými predpismi zamestnávateľa.

 

 5. Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité

právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť

uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca.

 

6. Vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorými sú jeho orgány (§ 9 ods. 1 Zákonníka práce),

ako aj jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia

zamestnávateľa, sú oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa

pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné

pokyny.

 

DRUHÁ ČASŤ

PRACOVNÝ POMER

 

Článok 3

Predzmluvné vzťahy a vznik pracovného pomeru

 

1. Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný zisťovať, či fyzická osoba,

ktorá sa uchádza o zamestnanie (ďalej len “uchádzač“) spĺňa predpoklady na vykonávanie

práce vo verejnom záujme podľa § 3 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom

záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“) a u pedagogických

zamestnancov (ďalej len „PZ“) a odborných zamestnancov (ďalej len „OZ“) aj podľa § 6

zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 317/2009 Z. z.“). Ak ide

o občanov členských štátov Európskej únie alebo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami

Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a občanov Švajčiarskej konfederácie,

zamestnávateľ posudzuje splnenie kvalifikačných predpokladov podľa zákona č. 293/2007 Z.

z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení zákona č. 560/2008 Z. z. U uchádzačov o

vykonávanie pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou

fyzickej práce zamestnávateľ zisťuje či uchádzač spĺňa predpoklady ustanovené v § 11 a §

41 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce; zákon č. 552/2003 Z. z. a zákon č. 317/2009 Z.

z. sa na týchto uchádzačov nevzťahuje.

 

2. Ďalej je zamestnávateľ pred uzatvorením pracovnej zmluvy povinný vyžiadať si od

uchádzača príslušné doklady preukazujúce spĺňanie predpokladov na výkon práce a vyplnené

tlačivá súvisiace s jeho prijatím do pracovného pomeru (dotazník, doklady o vzdelaní,

prípadne potvrdenie od príslušného úradu práce o dobe vedenia v evidencii uchádzačov

o zamestnanie), preukázanie bezúhonnosti výpisom z registra trestov nie starším ako tri

mesiace (§ 3 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z. z., u PZ a OZ § 9 ods. 1 zákona č. 317/2009 Z. z.),

potvrdenia o predchádzajúcom zamestnaní, vstupnú lekársku prehliadku, ak sa táto vyžaduje a

je nutná vzhľadom na prácu, ktorú má zamestnanec vykonávať, u PZ a OZ aj lekárske

potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti, ktorou je telesná spôsobilosť a duševná spôsobilosť vo

vzťahu k výkonu jeho činnosti (§ 10 zákona č. 317/2009 Z. z.), a doklad, preukazujúci

ovládanie štátneho jazyka, ak PZ alebo OZ získal vzdelanie v inom jazyku ako je štátny jazyk

(§ 11 zákona č. 317/2009 Z. z.).

 

3. Zamestnávateľ môže od uchádzača, ktorý sa uchádza o prvé zamestnanie vyžadovať len

informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať. Zamestnávateľ môže od uchádzača,

ktorý už bol zamestnávaný, požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenia o

zamestnaní.

 

 

4. Zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby informácie

 

a) o tehotenstve,

b) o rodinných pomeroch,

c) o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti.

 

 

 

5. Uchádzač je povinný informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu

práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu, a o dĺžke pracovného času u

iného zamestnávateľa, ak ide o mladistvého.

 

6. Zamestnávateľ pri prijímaní fyzickej osoby do zamestnania nesmie porušiť zásadu

rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu (§ 13 Zákonníka práce).

 

7. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a

zamestnancom. Vzniká odo dňa, ktorý bol v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu do

práce. Pracovná zmluva sa uzavrie najneskôr v deň nástupu do práce. Zamestnávateľ je

povinný uzavrieť pracovnú zmluvu písomne. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy

je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

 

8. U zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu a u ktorého osobitný predpis

ustanovuje vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu (§ 3 ods. 5

zákona č. 552/2003 Z. z. a § 3 zákona č. 596/2003 Z. z.), pracovný pomer s týmto

zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho vymenovaní.

 

9. Pracovný pomer vznikne aj vtedy, ak zamestnanec v dohodnutý deň nenastúpi do práce

pre prekážku v práci a ak o tejto prekážke zamestnávateľa do týždňa upovedomí. Od

pracovnej zmluvy možno odstúpiť, len kým zamestnanec nenastúpi do práce v dohodnutý deň

bez toho, že by mu v tom bránila prekážka v práci, alebo do týždňa neupovedomí

zamestnávateľa o tejto prekážke.

 

10. Podmienky, za ktorých môže byť prijatý do pracovnoprávneho vzťahu cudzinec alebo

osoba bez štátnej príslušnosti, ustanovuje § 21 až § 23 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách

zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

11. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť

a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručnú charakteristiku,

b) miesto výkonu práce (obec, organizačná časť alebo inak určené miesto),

c) deň nástupu do práce.

 

12. Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa ods. 11 aj ďalšie

pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku

výpovednej doby.

 

13. V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem.

 

14. Pri uzatvorení pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný písomne oznámiť

zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu (ďalej len „oznámenie o plate“). Výšku a

zloženie funkčného platu je zamestnávateľ povinný písomne oznámiť zamestnancovi aj pri

zmene druhu práce a pri úprave funkčného platu. Súčasťou pracovnej zmluvy môže byť opis

pracovných činností, ktorými sa podrobnejšie charakterizuje druh práce dohodnutý v

pracovnej zmluve, t.j. súhrn pracovných činností (pracovná náplň), ktoré má zamestnanec

vykonávať.

 

15. V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá je najviac tri mesiace.

Skúšobnú dobu dohodnutú v pracovnej zmluve nemožno predlžovať. Skúšobná doba sa

predlžuje o čas prekážok v práci na strane zamestnanca. Skúšobná doba sa musí dohodnúť

písomne, inak je neplatná. Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne

uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

 

16. Zamestnancov, ktorí sú blízkymi osobami (§ 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka) a zamestnancov a fyzické osoby vykonávajúce verejnú funkciu, ktorí sú blízkymi

osobami, nemožno zaradiť do vzájomnej priamej podriadenosti alebo nadriadenosti alebo tak,

aby jeden podliehal pokladničnej kontrole alebo účtovnej kontrole druhého, okrem

zamestnancov zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí a zamestnancov

zamestnávateľa, u ktorého pôsobí len jeden vedúci zamestnanec, ktorý je štatutárnym

orgánom.

 

17. Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,

a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť

mu za vykonanú prácu plat, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh, dodržiavať

ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a

pracovnou zmluvou,

b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa

pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

 

18. Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s

pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi, vzťahujúcimi sa na

prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti

a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať a s

ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.

 

19. Uzatvorenie pracovnej zmluvy so žiakom strednej odbornej školy alebo so žiakom

odborného učilišťa upravuje § 53 Zákonníka práce.

 

20. Zamestnávateľ môže dohodnúť niekoľko pracovných pomerov s tým istým

zamestnancom len na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu; práva a povinnosti z týchto

pracovných pomerov sa posudzujú samostatne.

 

21. Zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinností, ak zamestnanec odmietne

vykonať prácu alebo splniť pokyny, ktoré

 

a) sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi,

b) bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.

 

22. Zamestnávateľ je povinný predkladať zástupcom zamestnancov správy o dohodnutých

nových pracovných pomeroch v lehotách, ktoré s nimi dohodol.

 

 

 

 

 

Článok 4

Pracovný pomer na kratší pracovný čas

 

1. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas.

 

2. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.

 

3. Zamestnávateľ je povinný utvárať podmienky, aby sa žiadostiam o zmene rozsahu týždenného pracovného času mohlo vyhovieť.

 

4. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.

 

5. Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí plat zodpovedajúci dohodnutému kratšiemu pracovnému času.

 

6. Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní so zamestnancom zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas.

 

7. Zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom  zamestnancov a zástupcov zamestnancov  o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas.

 

8. Pracovný pomer na kratší pracovný čas, v ktorom je rozsah pracovného času menej ako 15 hodín týždenne, môže zamestnávateľ alebo zamestnanec skončiť výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu, alebo bez uvedenia dôvodu. Výpovedná doba je 30 dní a začína plynúť dňom, v ktorom sa doručila výpoveď. Na takto dohodnutý kratší pracovný čas sa nevzťahujú ustanovenia, § 62, § 64 ods. 1 pism. a), b), d) a e) a § 240 ods. 7 Zákonníka práce.

 

 

 

 

 

Článok 5

Vymenovanie a odvolanie

 

1. Školu riadi riaditeľ školy a školské zariadenie riadi riaditeľ školského zariadenia.

Riaditeľa školy a riaditeľa školského zariadenia (ďalej len „riaditeľ“) vymenúva na dobu

päťročného funkčného obdobia a odvoláva zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského

zariadenia podľa § 3 zákona č. 596/2003 Z. z. na návrh príslušnej rady školy a na základe

výsledkov výberového konania podľa § 4 tohto zákona. Návrh rady školy je pre zriaďovateľa

záväzný, ak zákon č. 596/2003 Z. z. neustanovuje inak. Riaditeľa školy alebo riaditeľa

školského zariadenia, pri ktorých sa rada školy nezriaďuje alebo rada školy nekoná

v stanovenej lehote, alebo ak rada školy nepredložila zriaďovateľovi žiadny návrh na

vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich výberových konaní, na

ktorých sa zúčastnil najmenej jeden kandidát, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady,

vymenúva zriaďovateľ podľa osobitného predpisu.1)

 

1) § 5 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov.

 

 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

2) zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme

 

3) § 11 ods. 3 písm. h)a ch) zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,

 

 § 11 ods. 2 písm. g) zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych

 

 krajoch) v znení neskorších predpisov.

 

 

2. Vymenovaním do funkcie sa pracovný pomer nezakladá. S riaditeľom, ktorý je

štatutárnym orgánom, súčasne s vymenovaním do funkcie dohodne podmienky podľa § 43

Zákonníka práce v pracovnej zmluve a určí mu plat podľa osobitného predpisu2), t. j. za

zamestnávateľa podpisuje pracovnú zmluvu a oznámenie o plate, orgán, ktorý ho do funkcie

vymenoval. V pracovnej zmluve riaditeľa sa ako zamestnávateľ uvádza tá škola alebo školské

zariadenie, v ktorom vykonáva funkciu riaditeľa.

 

3. Vo veci vymenúvania a odvolávania riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia,

ktorých zriaďovateľom je obec, samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, vystupuje za

zriaďovateľa starosta obce, predseda samosprávneho kraja alebo prednosta krajského

školského úradu. Na vymenúvanie a odvolávanie riaditeľa školy alebo školského zariadenia

sa nevzťahuje osobitný predpis.3)

 

4. Zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia môže odvolať riaditeľa za podmienok

ustanovených v § 3 ods. 7 a 8 zákona č. 596/2003 Z. z. a § 34 ods. 4 zákona č. 317/2009 Z. z.

 

 5. Riaditeľ, ktorý v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene a má zodpovednosť

vyplývajúcu z týchto vzťahov, je zamestnancom školy alebo školského zariadenia. U škôl

a školských zariadení, ktoré nie sú právnymi subjektmi, je riaditeľ zamestnancom

zriaďovateľa.

 

6. Ak sa vedúci zamestnanec vzdá funkcie alebo bude z funkcie odvolaný, prestane spĺňať

predpoklad ustanovený v osobitnom predpise4). Odvolaním z funkcie sa pracovný pomer

automaticky nekončí. Zamestnávateľ sa so zamestnancom môže dohodnúť na inej pre neho

vhodnej práci. Ak nedôjde k dohode, môže s ním zamestnávateľ skončiť pracovný pomer

výpoveďou.

 

4) § 3 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme  a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

7. Ak má riaditeľ dohodnutý pracovný pomer na dobu funkčného obdobia, t. j. na dobu

určitú, uplynutím funkčného obdobia končí aj jeho pracovný pomer, ak sa so

zamestnávateľom nedohodne inak.

 

8. Miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca sa obsadzuje výberovým konaním podľa § 5

zákona č. 552/2003 Z. z. v prípade, ak to určí pracovný poriadok zamestnávateľa

(zamestnávateľ môže určiť konkrétne funkcie vedúcich zamestnancov, ktoré sa budú

obsadzovať výberovým konaním).

 

 9. Na vyhlásenie a na obsah výberového konania ostatných vedúcich pedagogických

zamestnancov a vedúcich nepedagogických zamestnancov školy alebo školského zariadenia

sa vzťahujú ustanovenia § 5 zákona č. 552/2003 Z. z.

 

 

 

 

 

Článok 6

Dohoda o zmene pracovných podmienok

 

1. Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne(§ 54 Zákonníka práce).

 

2. Vykonávať práce iného druhu alebo v inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne v prípadoch uvedených v § 55 ods. 2 a 4 ZP.

 

 

 

Článok 7

Skončenie pracovného pomeru

 

1. Pracovný pomer sa môže skončiť:

a)   dohodou,

b)   výpoveďou,

1. okamžitým skončením,
2. skončením v skúšobnej dobe.

 

2. Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.

 

3. Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ak k jeho skončeniu už nedošlo iným spôsobom, sa skončí dňom, ktorým:

 

    a) sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa vykonateľného rozhodnutia

        o odňatí povolenia na pobyt,

    b) nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia z územia

       Slovenskej republiky,

    c) uplynula doba, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky.

 

4. Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.

 

5. Postup pri skončení pracovného pomeru, zákaz výpovede, okamžité zrušenie pracovného pomeru, hromadné prepúšťanie a účasť zástupcov zamestnancov pri skončení pracovného pomeru upravujú § 60 až § 74 Zákonníka práce.

 

6.Vydávanie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní, vo vzťahu zamestnávateľ                         a zamestnanec, upravuje § 75 Zákonníka práce.

 

7. Poskytovanie odstupného a odchodného upravuje § 76 ZP. Rozsah ďalšieho odstupného a odchodného zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme upravuje Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 553/2003 Z. z.“).

 

 

 

Článok 8

Nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru

 

1. Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej lehote alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

 

2. Ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď (§ 78 ZP), alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej lehote a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.

 

3. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď (§ 79 ZP) alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu platu. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho funkčného platu odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

 

4. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada platu, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť plat za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu platu zamestnancovi vôbec nepriznať.

 

5. Ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou:

1. ak bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
2. ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť, v týchto prípadoch zamestnanec má nárok na náhradu platu vo výške svojho funkčného  platu za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

 

6. Pri neplatnej dohode (§ 80 ZP) o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlého platu obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom (§ 79 ZP). Zamestnávateľ nárok na náhradu škody pre neplatnosť dohody uplatňovať nemôže.

 

 

 

 

tretiaČASŤ

PRACOVNÁ DISCIPLÍNA

 

Článok 9

Povinnosti zamestnancov

 

1. Zamestnanec je povinný najmä:

1. pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených v súlade s právnymi predpismi,
2. byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, to sa nevzťahuje na vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou povolených riaditeľom školy za podmienok ustanovených v pracovnom poriadku školy alebo školského zariadenia vykonávaných mimo pracoviska,
3. dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
4. v období v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
5. hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.

zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení pracovného pomeru;to neplatí, ak ho tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo ním poverený vedúci zamestnanec, ak osobitný predpis 5) neustanovuje inak.

 

5) Napr. zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov.

 

 

2. Okrem povinností uvedených v ods. 1 je zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme povinný konať v súlade s verejným záujmom a plniť všetky povinnosti ustanovené v § 8 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z. z. a Zákonníka práce.

 

3. Obmedzenia a činnosti, ktoré zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme nesmie vykonávať ustanovuje § 8 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z.

 

 

 

 

 

 

Článok 10

Osobitné povinnosti pedagogických zamestnancov

 

 

1. PZ pri výkone svojej pedagogickej činnosti a OZ pri výkone odbornej činnosti nad

rámec základných práv a povinností zamestnancov ustanovených osobitnými predpismi,

medzinárodnými zmluvami a dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná, má

právo na

a) zabezpečenie podmienok potrebných na výkon svojich práv a povinností, najmä na

svoju ochranu pred násilím zo strany detí, žiakov, poslucháčov, rodičov a iných osôb,

b) ochranu pred neodborným zasahovaním (§ 5 ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z.) do

výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu odbornej činnosti,

c) účasť na riadení školy prostredníctvom členstva alebo volených zástupcov

v poradných, metodických a samosprávnych orgánoch školy,

d) predkladanie návrhov na skvalitnenie výchovy a vzdelávania, školského

vzdelávacieho programu, výchovného programu alebo odborných činností,

e) výber a uplatňovanie pedagogických a odborných metód, foriem a prostriedkov, ktoré

utvárajú podmienky pre učenie a sebarozvoj detí, žiakov alebo poslucháčov a rozvoj

ich kompetencií,

f) kontinuálne vzdelávanie a profesijný rozvoj za podmienok ustanovených zákonom č.

317/2009 Z. z. a v jazyku, v ktorom pedagogickú činnosť alebo odbornú činnosť

vykonáva,

g) objektívne hodnotenie a odmeňovanie výkonu pedagogickej činnosti alebo výkonu

odbornej činnosti.

 

 

2. PZ a OZ okrem povinností stanovených Zákonníkom práce, zákonom č. 552/2003 Z.

 z. je povinný

 

a) chrániť a rešpektovať práva dieťaťa, žiaka, poslucháča a jeho zákonného zástupcu, (§

144 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 245/2008 Z. z.“)),

b) zachovávať mlčanlivosť a chrániť pred zneužitím osobné údaje, informácie o

zdravotnom stave detí, žiakov a poslucháčov a výsledky psychologických vyšetrení

a špeciálno pedagogických vyšetrení, s ktorými prišiel do styku,

c) rešpektovať individuálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa, žiaka a poslucháča s

ohľadom na ich osobné schopnosti a možnosti, sociálne a kultúrne zázemie,

d) podieľať sa na vypracúvaní a vedení pedagogickej dokumentácie a inej dokumentácie

ustanovenej osobitným predpisom (§ 11 zákona č. 245/2008 Z. z.),

e) usmerňovať a objektívne hodnotiť prácu dieťaťa, žiaka a poslucháča,

f) pripravovať sa na výkon priamej výchovno-vzdelávacej činnosti alebo na výkon

odbornej činnosti,

g) podieľať sa na tvorbe a uskutočňovaní školského vzdelávacieho programu alebo

výchovného programu ( § 7 a § 8 zákona č. 245/2008 Z. z.),

h) udržiavať a rozvíjať svoje profesijné kompetencie prostredníctvom kontinuálneho

vzdelávania alebo sebavzdelávania,

i) vykonávať pedagogickú činnosť alebo odbornú činnosť v súlade s aktuálnymi

vedeckými poznatkami, hodnotami a cieľmi školského vzdelávacieho programu alebo

výchovného programu,

j) poskytovať dieťaťu, žiakovi, poslucháčovi alebo ich zákonnému zástupcovi

poradenstvo alebo odbornú pomoc spojenú s výchovou a vzdelávaním,

k) pravidelne informovať dieťa, žiaka, poslucháča alebo ich zákonného zástupcu o

priebehu a výsledkoch výchovy a vzdelávania, ktoré sa ho týkajú, v rozsahu

ustanovenom osobitným predpisom (§ 144 ods. 1 písm. m) a ods. 6 písm. c) zákona č.

245/2008 Z. z.).

 

3. PZ sú povinní neustále skvalitňovať a prehlbovať účinnosť výchovno-vzdelávacieho

procesu, za výsledky ktorého zodpovedajú. V tomto smere najmä:

 

 a) zabezpečujú súlad výchovy a vzdelávania a starostlivosť o zdravý vývoj žiakov,

b) postupujú podľa schválenej pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie a

pedagogicko-organizačných pokynov vydaných MŠ SR,

c) plnia priamu vyučovaciu činnosť a priamu výchovnú činnosť v rozsahu vyučovacej

činnosti a výchovnej činnosti stanovenej osobitným predpisom6) a vykonávajú ostatné

činnosti súvisiace s ich priamou vyučovacou činnosťou a priamou výchovno-

vzdelávacou činnosťou.

 

 

6) nariadenie vlády SR č. 422/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov

 

4. Pri starostlivosti o žiakov sú PZ povinní najmä:

 

a) viesť žiakov k dodržiavaniu hygienických zásad a zásad bezpečnej práce, k

dodržiavaniu hygienických, dopravných, požiarnych a iných predpisov a pokynov

príslušných orgánov, ktoré sa týkajú starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia v

školstve, pri vyučovaní predmetov, pri ktorých je zvýšené ohrozenie zdravia žiakov a pri

školských podujatiach (napr. na lyžiarskom výcviku, plaveckom výcviku, exkurziách a

výletoch, v škole v prírode, v predmetoch chémia, technická výchova, telesná výchova,

práce na školskom pozemku, pri praktickom vyučovaní a pod.),

 

b) dodržiavať stanovené metodické postupy,

 

c) spolupracovať s ostatnými zamestnancami školy a školského zariadenia, s triednym

učiteľom, výchovným poradcom a OZ,

 

d) viesť žiakov školy k uvedomelému dodržiavaniu pravidiel správania a k ochrane

zariadenia a ostatného vlastníctva pred jeho poškodením, stratou, zničením a zneužitím.

 

5. PZ nesmú od žiakov žiadať, aby si obstarávali učebnice a učebné texty, ktoré neboli

schválené Ministerstvom školstva SR alebo pomôcky na výchovu a vyučovanie, ktoré sú

finančne nákladné.

 

6. PZ a OZ nie sú povinní viesť agendu, ktorá sa priamo netýka ich pedagogickej činnosti

a odbornej činnosti a vykonávať činnosti, ktoré nesúvisia s povinnosťami PZ a OZ a druhom

práce dohodnutým v pracovnej zmluve.

 

7. PZ a OZ nesmú žiadať dary, prijímať dary, navádzať iného na poskytovanie darov

a získavať iné výhody v súvislosti s poskytnutím výhody inej osobe pri výkone pedagogickej

činnosti alebo odbornej činnosti; to sa nevzťahuje na obvyklé dary poskytované zvyčajne pri

výkone pedagogickej činnosti alebo pri výkone odbornej činnosti, napr. kvety, bonboniéra,

káva, kniha alebo iné dary pri začatí, skončení školského roka, maturitách, Dňa učiteľov,

meninách, životných jubileách a pod.

 

 

 

 

Článok 11

Povinnosti vedúcich zamestnancov

 

1. Vedúci zamestnanec je okrem povinnosti uvedených v § 81 ZP, čl. 9 a 10 tohto pracovného poriadku povinný najmä:

a)   riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,

b)   utvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,

zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv § 119 Zákonníka práce,

1. utvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb,
2. zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,
3. zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

 

2. Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu zamestnávateľa

uvedeného v § 1 ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z., nesmie podnikať alebo vykonávať inú

zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov

právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť. Zákaz členstva v riadiacich,

kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb sa nevzťahuje na tohto vedúceho

zamestnanca, ak je vyslaný do riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu

zamestnávateľom a ak takáto činnosť vyplýva z výkonu jeho práce; tento vedúci zamestnanec

nemôže od príslušnej právnickej osoby poberať odmenu, iný príjem alebo ďalšiu výhodu.

 

 3. Obmedzenia ustanovené v ods. 2 sa nevzťahujú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti

v štátnych zdravotníckych zariadeniach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach,

ktorých zriaďovateľom je obec, vyšší územný celok, na vedeckú činnosť, pedagogickú

činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo

umeleckú činnosť, činnosť sprostredkovateľa a rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní a na

správu vlastného majetku alebo na správu majetku svojich maloletých detí, na činnosť

v poradnom orgáne vlády, na činnosť člena v rozkladovej komisii a na činnosť, ktorá vyplýva

z projektov, financovaných z programov Európskej únie. Činnosť znalca, tlmočníka alebo

prekladateľa môžu vedúci zamestnanci vykonávať len vtedy, ak sa táto činnosť vykonáva pre

súd, pre iný štátny orgán, pre obec alebo pre vyšší územný celok.

 

4. Obmedzenie podľa ods. 2 sa tiež nevzťahuje na

 

a) účasť vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, na projekte

rozvojovej pomoci Európskej únie iným krajinám, realizovanom ministerstvom alebo

ostatným ústredným orgánom štátnej správy v mene Európskej únie a financovanom

Európskou úniou,

 

b) činnosť vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, pri

posudzovaní projektu financovaného zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo z iných

zdrojov,

 

c) činnosti, ktorých predmetom je uskutočňovanie supervízie.

 

5. Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu je povinný do 30 dní

odo dňa jeho ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca skončiť inú zárobkovú činnosť,

podnikanie alebo členstvo v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických

osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť spôsobom vyplývajúcim z príslušných

právnych predpisov.

 

6. Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere

vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, bez

jeho súhlasu:

 

a) na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným krajinám, realizovanom ministerstvom

alebo ostatným ústredným orgánom štátnej správy v mene Európskej únie a financovanom

Európskou úniou,

 

b) pri posudzovaní projektu financovaného zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky alebo

z iných zdrojov,

 

c) ktorých predmetom je uskutočňovanie supervízie.

 

7. Zamestnancovi a vedúcemu zamestnancovi, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu,

ktorý sa zúčastňuje na projekte rozvojovej pomoci Európskej únie iným krajinám,

realizovanom ministerstvom alebo ostatným ústredným orgánom štátnej správy v mene

Európskej únie a financovanom Európskou úniou, sa poskytne pracovné voľno najviac

v rozsahu 60 pracovných dní v kalendárnom roku.

 

8. Za čas pracovného voľna poskytnutého podľa predchádzajúcich odsekov zamestnancovi

a vedúcemu zamestnancovi, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, patrí funkčný plat

alebo priemerný mesačný zárobok len vtedy, ak je tento funkčný plat alebo priemerný

mesačný zárobok refundovaný z prostriedkov Európskej únie.

 

9. Ako výkon práce sa posudzuje čas poskytnutého pracovného voľna, za ktorý patrí

zamestnancovi a vedúcemu zamestnancovi, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu,

funkčný plat alebo priemerný mesačný zárobok.

 

10. Vedúci zamestnanec je povinný deklarovať svoje majetkové pomery do

 

a) 30 dní od ustanovenia na miesto vedúceho zamestnanca,

b) 31. marca každého kalendárneho roka počas vykonávania funkcie.

 

11. Vedúci zamestnanec, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu, oznamuje údaje o

svojich majetkových pomeroch v rozsahu stanovenom § 63 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej

službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z. (ďalej len

„zákon č. 400/2010 Z. z.“) orgánu, ktorý ho do funkcie vymenoval.

 

12. Ostatní vedúci zamestnanci oznamujú údaje o svojich majetkových pomeroch v rozsahu

stanovenom § 63 zákona č. 400/2009 Z. z. štatutárnemu orgánu.

 

13. Riaditelia v rámci povinností uvedených v odseku 1 plnia ako vedúci zamestnanci najmä

tieto ďalšie úlohy:

 

a) zodpovedajú za pedagogickú úroveň, odbornú úroveň a výsledky práce školy alebo

školského zariadenia, utvárajú podmienky pre prácu všetkých zamestnancov, starajú sa o

ďalšie pedagogické a odborné vzdelávanie zamestnancov,

 

b) rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach detí a mládeže v

prípadoch zverených im osobitným predpisom,

 

c) ďalej rozhodujú najmä o:

 

1. vysielaní zamestnancov na pracovné cesty,

2. zabezpečení praktického vyučovania žiakov a zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci, uzatvárajú dohody so zamestnávateľmi alebo fyzickými osobami, u ktorých sa bude

toto vyučovanie uskutočňovať,

3. hodnotení pracovných výsledkov jednotlivých zamestnancov a pracovných kolektívov,

4. určení nástupu dovolenky na zotavenie zamestnancom podľa čl. 15 ods. 7 pracovného

poriadku,

5. nariaďovaní práce nadčas a vhodnom čase čerpania náhradného voľna, prípadne o

vhodnej úprave pracovného času,

6. poskytovaní pracovného voľna pri krátkodobých prekážkach v práci zo strany

zamestnanca,

7. zverovaní kabinetných zbierok zamestnancom, (učiteľom - správcom kabinetov,

nástrojov, osobných ochranných pracovných prostriedkov, prípadne iných podobných

predmetov) na základe písomného potvrdenia,

8. vedení metodických združení a predmetových komisií,

 

d) zabezpečujú

 

1. sústavné oboznamovanie vedúcich zamestnancov a všetkých ostatných zamestnancov

s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri

práci a s novými poznatkami bezpečnostnej techniky, pravidelne overujú ich znalosti z týchto

predpisov a sústavne vyžadujú a kontrolujú ich dodržiavanie,

 

2. vypracovanie Projektu vzdelávania z oblasti BOZP,

 

3. vypracovanie Zoznamu o poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov

podľa nariadenia vlády SR č. 504/2002 Z. z. o podmienkach poskytovania osobných

ochranných pracovných prostriedkov,

 

4. uvádzanie začínajúcich PZ do pedagogickej praxe a uvádzanie začínajúcich OZ do praxe a

ich pracovnú adaptáciu; utvárajú učiteľom podmienky predovšetkým na vyučovanie

predmetov ich aprobácie,

 

5. zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy

priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti,

 

6. vypracovanie dokumentácie BOZP, PO, CO v zmysle platných právnych predpisov.

 

e) okrem toho plnia tieto úlohy:

 

1. vytvárajú priaznivé podmienky pre prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov

a kontinuálne vzdelávanie PZ a OZ,

 

2. utvárajú primerané pracovné podmienky na zlepšovanie kultúry práce a pracovného

prostredia a starajú sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení a zariadení na

osobnú hygienu,

 

3. kontrolujú práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného

pomeru, schvaľujú odmenu za tieto práce a potvrdzujú vykonanie práce,

 

4. určujú so zreteľom na konkrétne podmienky školy pracovnú náplň zamestnancov v súlade s

dohodnutým druhom práce v pracovnej zmluve,

 

5. dbajú o morálne oceňovanie práce podriadených zamestnancov,

 

14. Riaditeľ školy a riaditeľ školského zariadenia ďalej

 

a) riadi školu alebo školské zariadenie po pedagogickej, odbornej a administratívno-

hospodárskej stránke; ukladá úlohy PZ a ostatným zamestnancom a vytvára pre nich

podmienky na odborný rast,

b) stará sa o finančné zabezpečenie chodu školy a školského zariadenia,

c) kontroluje činnosť všetkých zamestnancov a výsledky ich práce a na základe

vlastného pozorovania, predovšetkým prostredníctvom hospitačnej činnosti i na

základe správ svojich zástupcov, vykonáva rozbor výchovno-vzdelávacej práce PZ,

posudzuje postup OZ pri vykonávaní odborných činností, prerokúva ho s príslušným

zamestnancom a vyvodzuje z neho závery pre ďalšiu činnosť zamestnanca,

d) dbá na dodržiavanie hygienických predpisov, týkajúcich sa výchovno-vzdelávacieho

procesu, ako napr. oddychový deň v stredu, jeden kontrolný písomný prejav žiakov v

jednom dni, nezadávanie domácich úloh na čase prázdnin a pod. (napr. § 6 ods. 6

vyhlášky MŠ SR č. 320/2008 Z. z. o základnej škole),

e) určuje týždenný rozsah hodín priamej výchovno-vzdelávacej činnosti PZ (ďalej len

„úväzok“) najviac na obdobie školského roka. V zariadeniach s celoročnou

prevádzkou alebo nepretržitou prevádzkou riaditeľ určí úväzok PZ najviac na obdobie

kalendárneho roka,

f) rozhoduje o znížení kvalifikačnej požiadavky učiteľa na rozsah jednej tretiny jeho

týždennej priamej výchovno-vzdelávacej činnosti v prípade, ak by nebolo možné

zabezpečiť vyučovací proces iným učiteľom, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na

vyučovanie aprobačných predmetov,

g) stanovuje podmienky, za ktorých sa povoľuje PZ vykonávanie ostatných činností

súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ďalším vzdelávaním aj

mimo pracoviska. Prácou mimo pracoviska sa rozumie napr. práca v domácom

prostredí, vo verejných knižniciach, vo vzdelávacích inštitúciách a pod.,

h) povoľuje PZ vykonávať ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou

činnosťou mimo pracoviska; uvedené povolenie môže riaditeľ zrušiť,

i) predlžuje dobu platnosti kreditu PZ a OZ na základe písomnej žiadosti zamestnanca zo

zákonom stanovených dôvodov, najmä z dôvodu čerpania materskej dovolenky,

rodičovskej dovolenky, práceneschopnosti trvajúcej dlhšie ako šesť mesiacov

nepretržite, najviac o tri roky (§ 46 ods. 5 zákona č. 317/2009 Z. z.)

j) vydáva rozhodnutie o ukončení adaptačného vzdelávania PZ a OZ,

k) jeden krát ročne vykonáva hodnotenie priamo podriadených PZ a OZ, najneskôr do

konca školského roka,

l) zabezpečuje PZ a OZ v pracovnom čase preventívne psychologické poradenstvo

najmenej jedenkrát ročne a umožní PZ a OZ absolvovať tréning zameraný na

predchádzanie a zvládanie agresivity, na sebapoznanie a riešenie konfliktov,

m) určuje vo vnútornom predpise po prerokovaní v pedagogickej rade a po prerokovaní

so zriaďovateľom štruktúru kariérových pozícií v škole alebo v školskom zariadení,

n) vyzýva PZ a OZ pri dôvodnom podozrení, že došlo k zmene ich zdravotnej

spôsobilosti na preukázanie svojej zdravotnej spôsobilosti v lehote do 90 dní,

e) vytvára a zabezpečuje podmienky pre vzdelávanie a to najmä:

 

1. adaptačné vzdelávanie začínajúcich PZ a OZ do pedagogickej praxe a odbornej praxe a

ich pracovnú adaptáciu, utvára učiteľom podmienky predovšetkým na vyučovanie predmetov

ich aprobácie,

 

2. kontinuálne vzdelávanie PZ a OZ.

 

 15. Riaditeľ sa pri plnení svojich úloh riadi platnými predpismi a príslušnými pokynmi; za

ich plnenie zodpovedá zriaďovateľovi. Koná vždy tak, aby bol vzorom všetkým

zamestnancom školy alebo školského zariadenia.

 

16. Popri povinnostiach v oblasti riadenia uvedených v tomto pracovnom poriadku,

povinnostiach vyplývajúcich z osobitných predpisov riaditeľ a ostatní vedúci pedagogickí

zamestnanci plnia základný úväzok v rozsahu stanovenom osobitným predpisom6).

 

 

 

 

 

štvrtá časť

pracovný čas a dovolenka na zotavenie

 

Článok 12

Dĺžka a využitie pracovného času

 

1. Pracovný čas zamestnanca je v súlade s § 85, ods. 5 Zákonníka práce najviac 40 hodín týždenne. Rozsah týždenného pracovného času zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme možno upraviť v Kolektívnej zmluve zamestnávateľa podľa Kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona        č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

 

2. Týždenný pracovný čas PZ tvorí čas, v ktorom PZ vykonáva priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť, a čas, v ktorom PZ vykonáva ostatné činnosti súvisiace s jeho priamou výchovno vzdelávacou  činnosťou.

 

3. Priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou sa rozumie priama vyučovacia činnosť,

ktorou sa uskutočňuje vzdelávací program, a priama výchovná činnosť, ktorou sa uskutočňuje

výchovný program, vykonávaná PZ.

 

4. Rozsah, v ktorom PZ vykonáva priamu vyučovaciu činnosť a priamu výchovnú činnosť

(ďalej len „základný úväzok“) upravuje nariadenie vlády č. 422/2009 Z. z., ktorým sa

ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických

zamestnancov (ďalej len „NV č. 422/2009 Z. z.“).

 

5. Týždenný pracovný čas rozvrhuje zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami

zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom tak, aby pri rovnomernom rozvrhnutí na

jednotlivé týždne rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahol

tri hodiny a aby pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahol deväť hodín. Priemerný

pracovný čas nesmie pritom v určitom období, spravidla štvortýždňovom, presahovať hranicu

pre ustanovený týždenný pracovný čas. Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času

rozvrhuje zamestnávateľ týždenný pracovný čas v zásade na päť pracovných dní.

 

6. Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol

rovnomerne na jednotlivé týždne môže zamestnávateľ po dohode so zástupcami

zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom v súlade s § 87 ods. 1 Zákonníka práce

rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný

čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný

pracovný čas.

 

7. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov, a ak u zamestnávateľa

nepôsobia zástupcovia zamestnancov, po dohode so zamestnancom, rozvrhnúť pracovný čas

nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie

12 mesiacov, ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba

práce. Priemerný týždenný pracovný čas počas tohto obdobia nesmie pritom presiahnuť

ustanovený týždenný pracovný čas. Rovnako môže byť rozvrhnutý pracovný čas pre určité

organizačné útvary alebo druhy prác.

 

8. Zamestnancovi so zdravotným postihnutím, tehotnej žene, žene alebo mužovi, ktorý sa

trvale stará o dieťa mladšie ako tri roky, osamelému zamestnancovi, ktorý sa trvale stará

o dieťa mladšie ako 15 rokov, možno rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne len po dohode

s ním.

 

9. Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín.

 

10. Zamestnávateľ zabezpečuje, aby sa príchody a odchody zamestnancov a odpracovaný

pracovný čas vhodným spôsobom evidovali a kontrolovali.

 

11. Pracovná zmena je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je

zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v

rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich, a prestávka v práci (§ 90 ods. 1 Zákonníka práce).

 

12. Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po

dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste u zamestnávateľa, ktoré

je zamestnancovi prístupné (§ 90 ods. 4 Zákonníka práce).

 

13. Zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov môže pracovný čas tej istej

zmeny rozdeliť na dve časti (§ 90 ods. 6 Zákonníka práce). Zamestnávateľ je povinný

poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na

odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa

zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zabezpečiť primeraný čas na

odpočinok a jedenie. Podrobnejšie podmienky poskytnutia prestávky na odpočinok a jedenie

vrátane jej predĺženia zamestnávateľ dohodne so zástupcami zamestnancov (§ 91 ods. 1 a 2

Zákonníka práce).

 

14. Zamestnávateľ je povinný oznámiť zamestnancom prestávku na odpočinok a jedenie

spôsobom ustanoveným v § 90 Zákonníka práce. Prestávky na odpočinok a jedenie sa

neposkytujú na začiatku a konci pracovnej zmeny. Prestávky na odpočinok a jedenie sa

nezapočítavajú do pracovného času (§ 91 ods. 3 až 5 Zákonníka práce).

 

15. Začiatok pracovného času u pedagogických zamestnancov je 15 minút pred rozvrhom jeho vyučovacích hodín, ktorý mu určí zamestnávateľ. Pokiaľ jeho vyučovacia povinnosť začína neskôr, je každý vyučujúci ráno preveriť, či nezastupuje kolegu, ktorý ochorel. U nepedagogických zamestnancov je taktiež 15 minút pred ich rozvrhom pracovného času. Koniec pracovného času je v súlade s rozvrhom vyučovacích hodín u pedagogických zamestnancov a rozvrhom pracovného času u nepedagogických zamestnancov.

Počas pracovného dňa, t. z., v čase, keď pedagogický zamestnanec nevyučuje, môže sa vzdialiť z pracoviska, ale musí o tom ústne informovať bezprostredne nadriadeného a urobiť zápis o vzdialení sa. Nepedagogický zamestnanec sa môže vzdialiť z pracoviska po súhlase bezprostredne nadriadeného a tiež musí urobiť zápis o vzdialení sa.

V prípade, že pedagogickému zamestnancovi odpadli vyučovacie hodiny z objektívnych dôvodov (ukončenie školy 4. ročníkov, prax žiakov 3. a 4. ročník, lyžiarsky výcvik, kurz na ochranu človeka a prírody a atď. ), je povinný sa zdržiavať na pracovisku v čase od 8.00 h  do 13.00 h, prípadne podľa nariadenia zamestnávateľa.

 

16. Pedagogický zamestnanec má právo po piatich (5)  odučených vyučovacích hodinách na prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 1 vyučovacej hodiny.

 

 

 

 

 

 

 

Článok 13

Náplň a rozvrhnutie pracovného času

pedagogických zamestnancov

 

 

1. V pracovnom čase je PZ povinný vykonávať priamu výchovno-vzdelávaciu činnosť,

určenú všeobecne záväzným právnym predpisom6) a vykonávať ostatné činnosti súvisiace

s jeho priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou ustanovené v pracovnom poriadku.

2. Činnosťou, súvisiacou s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou sa rozumie napr.

a) svedomitá osobná príprava na vyučovanie a na výchovnú činnosť,

b) príprava pomôcok a materiálu na vyučovanie alebo výchovnú činnosť a starostlivosť o

ne,

c) vedenie predpísanej pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie (napr. § 17

ods. 4 vyhlášky MŠ SR č. 320/2008 Z. z. o základnej škole),

d) vypracúvanie dokumentácie ustanovenej osobitným predpisom, (§ 11 zákona č.

245/2008 Z. z.),

e) tvorba školského vzdelávacieho programu alebo výchovného programu, (§ 7 a 8

zákona č. 245/2008 Z. z.),

f) sebavzdelávanie,

g) oprava písomných a grafických prác žiakov,

h) dozor nad žiakmi v čase určenom písomným rozvrhom dozorov,

i) spolupráca s učiteľmi vyučujúcimi v triede,

j) spolupráca s triednymi učiteľmi tried žiakov, ktorých vyučuje,

k) spolupráca s rodičmi žiakov, ktorých vyučuje,

l) starostlivosť o zverené kabinety, zbierky a ostatné zverené pomôcky slúžiace

k výchovno-vzdelávaciemu procesu,

m) účasť na poradách zvolávaných vedúcim zamestnancom, ktorých obsahom je

pedagogický proces,

n) účasť na poradách zvolávaných zriaďovateľom, prípadne inými orgánmi štátnej

správy v školstve, týkajúcich sa zabezpečovania a hodnotenia úrovne pedagogického

procesu a činnosti PZ a školy,

o) pedagogická diagnostika detí a žiakov,

p) účasť na akciách organizovaných zamestnávateľom (lyžiarske kurzy, kurzy

korčuľovania, školy v prírode, výchovné koncerty, plavecké výcviky...).

 

 

3. Činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ďalším vzdelávaním

môže riaditeľ povoliť PZ vykonávať mimo pracoviska (§ 3 ods. 6 zákona č. 317/2009 Z. z.)

v dennom rozsahu stanovenom zamestnávateľom napr. 2 hodiny denne, resp. 3 hodiny denne

a pod., za podmienok ustanovených v pracovnom poriadku zamestnávateľa. Osobitne je

potrebné upraviť vykonávanie týchto činností napr. v čase prázdnin (čerpania dovolenky),

čerpania náhradného voľna PZ za prácu nadčas, pri osobných prekážkach na strane

zamestnanca, pri akciách organizovaných zamestnávateľom (lyžiarskych výcvikoch,

plaveckých výcvikoch, škôl v prírode a pod.) v čase porád zvolávaných vedením školy, v čase

rodičovských združení a pod.

 

 

4. PZ je povinný na príkaz riaditeľa zastupovať prechodne neprítomného PZ a v prípade

potreby vykonávať vyučovaciu činnosť alebo výchovnú činnosť nad rozsah priamej

vyučovacej činnosti alebo priamej výchovnej činnosti ustanovený osobitným predpisom6).

Túto povinnosť možno ukladať iba v súlade s § 97 Zákonníka práce.

 

5.  PZ, ktorému riaditeľ povolil prácu mimo pracoviska podľa ods. 3, je povinný byť v škole

v čase určenom jeho rozvrhom hodín, rozvrhom výchovnej práce, rozvrhom dozorov, v čase

porád a schôdzí zvolaných vedúcimi zamestnancami, v čase určenom na pracovnú pohotovosť

na pracovisku, na prechodné zastupovanie iného PZ a v čase určenom na konzultácie so

zákonnými zástupcami žiakov.

 

6. Pri určení rozvrhu pracovného času riaditeľa školy, riaditeľa školského zariadenia a

ostatných vedúcich pedagogických zamestnancov sa prihliada na základný úväzok stanovený

v hodinách vyučovacej činnosti alebo výchovnej činnosti (§ 3 ods. 1 a 2 NV SR č. 422/2009

Z. z.) a potreby školy alebo školského zariadenia. Pri tom treba dbať, aby v čase prevádzky

školy bol vždy prítomný riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia alebo jeho

zástupca. Ak to nie je možné, poverí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia na čas

svojej neprítomnosti zastupovaním niektorého z PZ.

 

7. Poverený PZ vykonáva dozor nad žiakmi v škole pred vyučovaním, počas vyučovania,

v čase prestávok, v školskej jedálni, po vyučovaní, pri náhlej nevoľnosti alebo úraze, počas

všetkých aktivít organizovaných školou alebo školským zariadením a pri prechode z jednej

budovy školy do druhej budovy školy. Pri zabezpečovaní dozoru nad žiakmi sa postupuje

podľa písomného rozvrhu dozoru, ktorý schvaľuje riaditeľ školy. So schváleným rozvrhom

riaditeľ oboznámi PZ a rozvrh dozoru zverejní v budove školy na viditeľnom mieste. Dozor

nad žiakmi sa začína najmenej 15 minút pred začiatkom predpoludňajšieho alebo

popoludňajšieho vyučovania a končí sa odchodom žiakov zo školy po skončení vyučovania.

Ak riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia povolí niektorým žiakom, predovšetkým

tým, ktorí majú bydlisko mimo obvodu školy, zdržiavať sa v škole cez poludňajšiu prestávku,

pred vyučovaním alebo po ňom dlhšie, ako je pravidlom, zabezpečí, aby títo žiaci nezostali

bez dozoru. V rozvrhu dozoru určí, ako sa tento dozor zabezpečí. Takýto dozor môžu

zabezpečovať podľa rozhodnutia riaditeľa školy aj náležite poučení nepedagogickí

zamestnanci s výnimkou OZ, prípadne iné zodpovedné osoby napr. § 7 ods. 4 vyhlášky MŠ

SR č. 306/2008 Z. z. o materskej škole v znení vyhlášky MŠ SR č. 308/2009 Z. z.

 

8. PZ vykonávajú podľa pokynu riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia a

osobitných predpisov pedagogický dozor nad žiakmi aj mimo školy alebo školského

zariadenia pri praktickom vyučovaní, exkurziách a počas inej činnosti predpísanej učebnými

osnovami, počas účasti žiakov na súťažiach, resp. pri ich príprave a na iných akciách

organizovaných školou alebo školským zariadením. PZ, ktorí sa stravujú v zariadeniach

školského stravovania, sú povinní stolovať so žiakmi, dozerať na kultúru stolovania a

spoločenského správania sa žiakov v jedálňach, a to podľa pokynov riaditeľa školy alebo

riaditeľa školského zariadenia po dohode s riaditeľom školskej jedálne. Tento dozor možno

zabezpečovať aj PZ alebo inými zodpovednými zamestnancami, ktorí sa nestravujú v týchto

zariadeniach, ak tento dozor nemôže zabezpečiť riaditeľ školskej jedálne iným spôsobom.

 

9. V špeciálnych výchovných zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť

alebo ochranná výchova, sa za priamu výchovnú prácu považuje aj činnosť vychovávateľa

spojená so sprevádzaním zvereného dieťaťa na súdne pojednávanie, sprevádzanie dieťaťa pri

návrate dieťaťa do zariadenia z nedovoleného prerušeného pobytu v zariadení, sprevádzanie

dieťaťa na lekárske vyšetrenie a pod.

 

10. V základných školách, stredných školách a v školských zariadeniach sa za výkon

priamej výchovnej činnosti alebo vyučovacej činnosť PZ považuje aj

 

 

a) sprevádzanie žiaka na lekárske ošetrenie pri nevoľnosti alebo úraze, ak nie je možné

zastihnúť rodiča alebo zákonného zástupcu žiaka a daná situácia si vyžaduje okamžitú

lekársku pomoc a PZ mal rozvrhom určenú priamu vyučovaciu alebo výchovnú činnosť,

 

b) priama vyučovacia alebo výchovná činnosť určená rozvrhom hodín nevykonaná z dôvodu

prekážky na strane zamestnávateľa alebo z dôvodu dôležitej osobnej prekážky v práci

zamestnanca (§ 141 Zákonníka práce).

 

 

 

 

Článok 14

Rozvrhnutie pracovného času ostatných zamestnancov školy

a školského zariadenia

 

Pri určení začiatku a konca denného pracovného času ostatných zamestnancov školy alebo školského zariadenia sa prihliada predovšetkým na potreby školy alebo školského zariadenia a prípadne i na ročné obdobia. Celkový denný pracovný čas možno rozdeliť podľa potreby školy alebo školského zariadenia najviac na dve časti. Prehľad o rozdelení pracovného času sa vyvesí na viditeľnom mieste. Tento určí písomne riaditeľ školy podľa potreby a je prílohou č. 1 tohto pracovného poriadku.

 

Článok 15

Práca nadčas a nočná práca

 

1. Prácou nadčas je práca vykonávaná zamestnancom školy alebo školského zariadenia na

príkaz vedúceho zamestnanca alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas

vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca

rozvrhu pracovných zmien (§ 97 ods. 1 Zákonníka práce). U PZ je prácou nadčas práca

vykonávaná nad základný úväzok stanovený osobitným predpisom6). U zamestnancov s

kratším pracovným časom (§ 49 Zákonníka práce) je prácou nadčas práca presahujúca jeho

týždenný pracovný čas. Týmto zamestnancom nemožno prácu nadčas nariadiť.

 

2. Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch

mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov

nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.

 

3. V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150

hodín. Zamestnávateľ môže z vážnych dôvodov dohodnúť so zamestnancom výkon práce

nadčas nad hranicu 150 hodín v rozsahu najviac 250 hodín.

 

4. Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa nezahŕňa práca nadčas, za ktorú

zamestnanec dostal náhradné voľno alebo ktorú vykonával pri

 

a) naliehavých opravárskych prácach alebo prácach, bez ktorých vykonania by mohlo

vzniknúť nebezpečenstvo pracovného úrazu alebo škody veľkého rozsahu podľa

osobitného predpisu,

b) mimoriadnych udalostiach podľa osobitného predpisu, kde hrozilo nebezpečenstvo

ohrozujúce život, zdravie alebo škody veľkého rozsahu podľa osobitného predpisu.

 

5. U pedagogických zamestnancov sa za prácu nadčas považuje každá hodina priamej

výchovno-vzdelávacej činnosti, prevyšujúca základný úväzok pedagogického zamestnanca (§

3 ods. 5 zákona č. 317/2009 Z. z.). Riaditeľ pri príprave rozvrhu hodín presne rozvrhne

predovšetkým základný úväzok pedagogického zamestnanca a osobitne určí hodiny priamej

vyučovacej činnosti alebo hodiny priamej výchovnej činnosti prevyšujúce tento základný

úväzok, ktoré sa budú považovať za prácu nadčas.

 

6. Zamestnanec je povinný pracovať nadčas, ak mu zamestnávateľ nariadil prácu nadčas v

súlade s právnymi predpismi. Zamestnávateľ vydá zamestnancovi príkaz na prácu nadčas v

primeranom časovom predstihu, ak tomu nebránia závažné prevádzkové dôvody. Za prácu

nadčas sa nepovažuje práca, ktorú zamestnávateľ zamestnancovi nenariadil ani ju neschválil.

 

7. Za hodinu práce nadčas patrí zamestnancovi hodinová sadzba jeho funkčného platu

zvýšená o 30%, a ak ide o deň nepretržitého odpočinku v týždni, zvýšená o 60% hodinovej

sadzby funkčného platu. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní

náhradného voľna za prácu nadčas, patrí mu príslušná časť funkčného platu a za každú hodinu

práce nadčas hodina náhradného voľna; zvýšenie podľa prvej vety zamestnancovi nepatrí. Ak

zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas troch kalendárnych

mesiacov alebo v inom dohodnutom čase po vykonaní práce nadčas, patrí zamestnancovi

zvýšenie podľa prvej vety (§ 19 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých

zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon č. 553/2003 Z. z.“).

 

8. Ak zamestnanec prácu nadčas vykonáva v noci, v sobotu, v nedeľu alebo vo sviatok,

patria mu aj príplatky podľa § 16 až 18 zákona č. 553/2003 Z. z.. Tieto príplatky mu patria aj

vtedy, ak sa mu za prácu nadčas poskytlo náhradné voľno.

 

9. Riaditeľ, ktorý je štatutárnym orgánom, má funkčný plat určený s prihliadnutím na prácu

nadčas. Ostatným vedúcim zamestnancom za prácu nadčas patrí plat za prácu nadčas

v rozsahu ustanovenom § 19 zákona č. 553/2003 Z. z.

 

10. Pedagogickým zamestnancom škôl a školských zariadení sa poskytuje náhradné voľno

nasledovným spôsobom. V období, keď si PZ bude čerpať náhradné voľno, sa jeho základný

úväzok stanovený osobitným predpisom6) znižuje o počet hodín rovnajúci sa hodinám

nadčasovej práce, za ktorú si toto voľno čerpá (usmernenie MŠ SR zo dňa 29.12.2009 k práci

nadčas a poskytovaniu náhradného voľna za prácu nadčas zamestnancom škôl a školských

zariadení zverejnené na www.minedu.sk). Takýmto spôsobom sa PZ poskytuje náhradné

voľno aj v čase vedľajších prázdnin a letných prázdnin, vychádzajúc pritom z rozvrhu hodín

PZ (rozvrhnutia základného úväzku) stanoveného na príslušný polrok školského roka, resp. na

príslušný školský rok.

 

11. Nočná práca je práca vykonávaná v čase medzi 22,00 hodinou a 6,00 hodinou. Za hodinu

nočnej práce prislúcha zamestnancovi príplatok vo výške 25% hodinovej sadzby funkčného

platu.

 

12. Uložiť prácu nadčas alebo nočnú prácu môže zamestnávateľ len v súlade s § 97 a § 98

Zákonníka práce.

 

13. Náhradné voľno za prácu nadčas si môžu zamestnanci uplatniť najmä v čase školských

prázdnin, pokiaľ im bezprostredne nadriadený zamestnanec neumožní čerpanie náhradného

voľna v inom termíne.

 

14. Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami

zamestnancov.

 

15.  Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce,

aktívnej časti a neaktívnej časti a pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol

zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu

alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.

 

 

 

Článok 16

Dovolenka

 

1. Dovolenka učiteľov vrátane riaditeľov škôl a ich zástupcov a vychovávateľov je najmenej           8 týždňov v kalendárnom roku.

 

2. Základná výmera ostatných zamestnancov je stanovená § 103 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.

 

3. Výmeru dovolenky stanovenú § 103 ods. 1 až 3 Zákonníka práce môžu zamestnávatelia upraviť v kolektívnej zmluve zamestnávateľa v súlade s Kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa na príslušný kalendárny rok pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z.

 

4. Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

 

5. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina (1/12) dovolenky za kalendárny rok.

 

6. Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny (1/12) dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

 

7. Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy školy alebo školského zariadenia a na

oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie

aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu

čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

 

 

8. Ak si zamestnanec nemôže dovolenku vyčerpať v kalendárnom roku z naliehavých prevádzkových dôvodov alebo preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci, je zamestnávateľ povinný poskytnúť ju zamestnancovi tak aby sa skončila najneskôr do konca budúceho kalendárneho roka. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak určeniu dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie rodičovskej dovolenky ani do konca budúceho kalendárneho roka, poskytne jej zamestnávateľ nevyčerpanú dovolenku po skončení rodičovskej dovolenky.

 

9. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Deň nástupu dovolenky je riaditeľ školy alebo školského zariadenia povinný oznámiť zamestnancom bez zbytočného prieťahu po určení plánu dovoleniek aspoň 14 dní pred nástupom dovolenky. So súhlasom zamestnanca sa môže táto lehota skrátiť.

 

10. V pláne čerpania dovoleniek sa zabezpečí, aby pedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení, ktoré nie sú v prevádzke v čase letných prázdnin, čerpali prevažnú časť dovolenky v tomto čase. Obdobný postup sa zabezpečí aj u riaditeľov a ich zástupcov, ktorých prítomnosť v škole alebo v školskom zariadení v čase letných prázdnin sa vyžaduje len vo výnimočných prípadoch a v najnevyhnutnejšom rozsahu. Pedagogickým zamestnancom, ktorí v čase letných prázdnin zabezpečujú nevyhnutné potrebné práce, sa určuje čerpanie dovolenky v čase zimných alebo jarných prázdnin, prípadne v čase prerušenia prevádzky školy alebo školského zariadenia.

 

11. V školských zariadeniach s celoročnou prevádzkou sa poskytuje dovolenka pedagogickým zamestnancom počas celého kalendárneho roka tak, aby bola zabezpečená prevádzka týchto zariadení aj v čase letných prázdnin. Čerpanie dovoleniek týchto zamestnancov sa realizuje predovšetkým v čase, keď je prevádzka školského zariadenia prerušená alebo obmedzená.

 

12. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia môže zamestnancovi v súlade s § 113 ods. 1 Zákonníka práce určiť čerpanie dovolenky, aj keď do nástupu na dovolenku nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku v zmysle § 101 Zákonníka práce, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka alebo do skončenia pracovného pomeru.

 

13. Zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.

 

14. V prípade, že zamestnanec nemôže čerpať dovolenku v čase prázdnin ani v zmysle § 113 ods. 1 Zákonníka práce, poverí ho riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia výkonom prác súvisiacich s jeho pracovnou zmluvou a potrebami školy alebo školského zariadenia.

 

15. Zamestnanec je povinný včas oznámiť riaditeľovi školy alebo školského zariadenia skutočnosti, ktoré majú význam pre určenie nástupu dovolenky na zotavenie a včas navrhnúť termín nástupu dovolenky alebo jeho zmenu.

 

16. Pred nástupom na dovolenku je zamestnanec povinný požiadať zamestnávateľa o poskytnutie dovolenky na predpísanom tlačive o čerpaní dovolenky a na dovolenku nastúpiť až po jej schválení riaditeľom školy alebo riaditeľom školského zariadenia.

 

17. Zamestnanca môže zamestnávateľ odvolať z dovolenky len na plnenie úloh súvisiacich s dojednaným druhom práce v pracovnej zmluve. Odvolať zamestnanca z dovolenky môže zamestnávateľ na plnenie inej práce ako bola dohodnutá, ak je to potrebné na odvrátenie mimoriadnej udalosti alebo na zmiernenie jej bezprostredných následkov (§ 55 ods. 4 Zákonníka práce).

 

18. Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli preto, že zamestnávateľ mu zmenil čerpanie dovolenky, alebo ho odvolal z dovolenky.

 

19. Dodatková dovolenka sa poskytuje zamestnancom škôl a školských zariadení v rozsahu a za podmienok ustanovených § 106 Zákonníka práce.

 

20. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada platu vo výške jeho funkčného platu.

 

21. Náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku možno zamestnancovi poskytnúť len vtedy, ak nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

 

22. Za dovolenku alebo jej časť, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať, patrí zamestnancovi náhrada platu vo výške jeho funkčného platu.

 

 

23. Zamestnávateľ a zástupca zamestnancov sa dohodli, že zamestnanec má právo čerpať 2 dni náhradného voľna/ svadba, pohreb, sťahovanie/ počas kalendárneho roka podľa svojej potreby na riešenie nevyhnutných osobných problémov.

 

24. Počas školského roka môže zamestnanec čerpať len dovolenku. Náhradné voľno, ktoré mu vzniklo za prácu nadčas (čl. 15 a príloha č. 2 tohto Pracovného poriadku) môže čerpať počas tzv. vedľajších prázdnin tzn. v období Vianočných a Veľkonočných sviatkov, polročných prázdnin, pamiatky zosnulých a podobne. Takého náhradné voľno je plateným voľnom.

 

 

 

PIATA ČASŤ

 

 

Článok 17

Plat

 

 

1. Pri odmeňovaní zamestnancov sa postupuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov a NV č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní.

 

2. Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi plat podľa zákona č. 553/2003 Z. z., všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na vykonanie tohto zákona, zákona č. 552/2003 Z. z. a v ich rámci podľa kolektívnej zmluvy, pracovnej zmluvy alebo vnútorného predpisu.

 

3. Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancom prácu podľa pracovnej zmluvy. Zamestnancovi prislúcha za vykonanú prácu plat. Platom je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu. Za plat sa nepovažuje náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť a plnenia poskytované zamestnancovi podľa osobitných predpisov v súvislosti s vykonávaním pracovných činností, najmä odstupné, odchodné a cestovné

 

4. Funkčný plat zamestnanca je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods.

7 a8 zákona č. 553/2003 Z. z. a príplatkov určených mesačnou sumou podľa § 4 ods. 1 písm.

c) až j) zákona č. 553/2003 Z. z. Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo plat

poskytovaný podľa § 30 ods. 3 a § 32a ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. Funkčný plat na účely

tohto zákona je aj osobný plat určený zamestnancovi podľa § 7a zákona č. 553/2003 Z. z.

 

5. Zamestnávateľ zaradí zamestnanca, s výnimkou PZ a OZ, do platovej triedy podľa

najnáročnejšej pracovnej činnosti, z hľadiska jej zložitosti, zodpovednosti, fyzickej záťaže

a psychickej záťaže, ktorú má vykonávať podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej

zmluve, a podľa splnenia kvalifikačných predpokladov, ktoré sú potrebné na jej vykonávanie

 

6. Zamestnávateľ zaradí vedúceho zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej

činnosti ním vykonávanej najmenej do platovej triedy, do ktorej je zaradená najnáročnejšia

pracovná činnosť vykonávaná v ním riadenom organizačnom útvare. Rovnako sa postupuje,

ak ide o vedúceho zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa. To neplatí,

pre vedúceho PZ a vedúceho OZ, ktorí sa zaraďujú do platovej triedy podľa odseku 7.

 

7.  PZ, OZ, vedúci pedagogický zamestnanec a vedúci odborný zamestnanec sa do platovej

triedy zaraďujú podľa dosiahnutého kariérového stupňa v súlade s § 27 zákona č. 317/2009 Z.

z. a v závislosti od dosiahnutého stupňa vzdelania.

 

8.  Zamestnanca, ktorý má vykonávať pracovné činnosti remeselné, manuálne alebo

manipulačné s prevahou fyzickej práce, môže zamestnávateľ výnimočne zaradiť do 6.

platovej triedy alebo do 7. platovej triedy podľa ním vykonávanej najnáročnejšej pracovnej

činnosti, ak na jej vykonávanie podľa rozhodnutia zamestnávateľa stačí stredné vzdelanie

v príslušnom učebnom odbore a najmenej päť rokov odbornej praxe.

 

 

9.  Pri zaradení zamestnanca do platovej triedy zamestnávateľ neprihliada na dosiahnutý

vyšší stupeň vzdelania alebo na iný druh osobitného kvalifikačného predpokladu, ako je

stupeň vzdelania alebo druh osobitného kvalifikačného predpokladu, ktoré sú v katalógu

alebo v osobitnom predpise7) ustanovené pre ním vykonávanú najnáročnejšiu pracovnú

činnosť; to neplatí pre PZ, OZ, vedúceho PZ a vedúceho OZ, ktorí sa do platovej triedy

zaraďujú podľa dosiahnutého kariérového stupňa podľa odseku 7. Na vedúceho PZ a na

vedúceho OZ sa odsek 6 tohto článku nevťahuje.

 

10. Zamestnávateľ určí dĺžku započítanej praxe zamestnanca a v závislosti od nej ho zaradí

do jedného z 12 platových stupňov. To neplatí pre PZ a OZ.

 

11. Zamestnancovi zaradenému do platovej triedy podľa ods. 5 a 6 patrí tarifný plat v sume

platovej tarify ustanovenej pre platovú triedu a platový stupeň, do ktorých je zaradený, podľa

základnej stupnice platových taríf (príloha č. 3 zákona č. 553/2003 Z. z.) To neplatí pre PZ

a OZ. Tarifný plat PZ a OZ sa určí podľa § 7 ods. 9 až 13 zákona č. 553/2003 Z. z. Rovnako

sa postupuje aj u vedúceho PZ a vedúceho OZ.

 

12. PZ a OZ patrí tarifný plat, ktorý je súčtom platovej tarify priznanej podľa § 7 ods. 10

zákona č. 553/2003 Z. z. (ods. 15) a sumy zvýšenia platovej tarify podľa § 7 ods. 11 zákona č.

553/2003 Z. z. (ods. 16) v závislosti od dĺžky započítanej praxe. Rovnako sa postupuje aj

u vedúceho PZ a vedúceho OZ.

 

13.  Zamestnávateľ zaradí PZ a OZ do pracovnej triedy jeden alebo pracovnej triedy dva.

 

14. Zamestnávateľ zaradí do pracovnej triedy dva PZ, ktorý vykonáva pedagogickú činnosť

v špeciálnej škole, špeciálnej triede, špeciálnom výchovnom zariadení alebo v školskom

výchovno-vzdelávacom zariadení pre deti so zdravotným znevýhodnením.

 

15. Zamestnávateľ zaradí do pracovnej triedy dva OZ, ktorý vykonáva odbornú činnosť

podľa osobitného predpisu (§ 4 a §19 až 24 zákona č. 317/2009 Z. z.)

 

16. PZ a OZ patrí platová tarifa podľa prílohy č. 7 k zákonu č. 553/2003 Z. z. v závislosti od

platovej triedy, do ktorej je zaradený.

 

17.  Platová tarifa sa PZ a OZ s účinnosťou od 1. januára príslušného kalendárneho roka

zvyšuje o 1% za každý celý rok započítanej praxe dosiahnutej k 31. decembru bežného

kalendárneho roka až do 16 rokov započítanej praxe. Za každý celý rok započítanej praxe od

17 rokov až do 32 rokov sa platová tarifa zvyšuje o 0,5%.

 

18.  Pri zvýšení platovej tarify podľa § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. suma zvýšenia

platovej tarify sa vypočíta ako súčin zvýšenej platovej tarify a percentuálneho zvýšenia za

celé roky započítanej praxe dosiahnutej k 31. decembru bežného kalendárneho roka.

 

19.  Pri určení započítanej praxe PZ a OZ na účely zvýšenia platovej tarify podľa § 7 ods. 11

zákona č. 553/2003 Z. z. sa postupuje podľa § 6 ods. 2 až 5 zákona č. 553/2003 Z. z.

 

 20. Riaditeľovi, ktorý je štatutárnym orgánom, určí plat podľa § 4 zákona č. 553/2003 Z. z.,

ten, kto ho do funkcie ustanovil (§ 26 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z.).

 

21. Zamestnávateľ môže zamestnancovi, okrem PZ a OZ, určiť tarifný plat podľa príslušnej

stupnice platových taríf v rámci rozpätia najnižšej platovej tarify a najvyššej platovej tarify,

do ktorej ho zaradil, nezávisle od dĺžky započítanej praxe. Takto určený tarifný plat nesmie

byť nižší, ako by bol tarifný plat určený podľa zaradenia do platového stupňa.

 

22.  Okruh pracovných činností vykonávaných zamestnancami, ktorým sa tarifný plat určí

podľa odseku 20, dohodne zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo ich vymedzí vo

vnútornom predpise (napr. administratívne činnosti vykonávané s prevahou duševnej práce,

odborné činnosti vykonávané s prevahou duševnej práce, pracovné činnosti vykonávané

s prevahou duševnej práce a pod.).

 

23.  Vedúcemu zamestnancovi patrí príplatok za riadenie podľa § 8 zákona č. 553/2003 Z. z.

v závislosti od stupňa riadenia a pôsobnosti zamestnávateľa v rozsahu ustanovenom v prílohe

č. 6 zákona č. 553/2003 Z. z.

 

24. Riaditeľovi školy alebo školského zariadenia s právnou subjektivitou patrí príplatok za

riadenie z I. stupňa riadenia v závislosti od pôsobnosti organizácie v rámci rozpätia

ustanovenom v prílohe č. 6 zákona č. 553/2003 Z. z.

 

25. Riaditeľovi školy alebo školského zariadenia bez právnej subjektivity patrí príplatok za

riadenie z II.a stupňa riadenia v závislosti od pôsobnosti organizácie v rámci rozpätia

ustanovenom v prílohe č. 6 zákona č. 553/2003 Z. z.

 

26. Zamestnancovi školy alebo školského zariadenia na ocenenie mimoriadnych osobných

schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec

pracovných povinností môže zamestnávateľ priznať osobný príplatok až do výšky 100%

platovej tarify najvyššieho platového stupňa platovej triedy, do ktorej je zamestnanec

zaradený a u PZ a OZ až do výšky 100% z platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy,

do ktorej je zaradený, zvýšenej o 24%.

 

27. O priznaní osobného príplatku určeného podľa ods. 25, jeho zvýšení, znížení alebo

odobratí rozhoduje zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho

zamestnanca.

 

28. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancom odmenu za podmienok stanovených v §

20 zákona č. 553/2003 Z. z.

 

29. PZ, ktorý vykonáva činnosť triedneho učiteľa, patrí príplatok za výkon špecializovanej

činnosti v sume 5 % platovej tarify platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený,

zvýšenej o 24 %, ak túto činnosť vykonáva v jednej triede, alebo v sume 10 % platovej tarify

platovej triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 24 %, ak túto činnosť

vykonáva v dvoch triedach alebo vo viacerých triedach.

 

30. PZ a OZ, ktorý vykonáva činnosť uvádzajúceho PZ alebo uvádzajúceho OZ, patrí

príplatok za výkon špecializovanej činnosti v sume 4 % platovej tarify platovej triedy a

pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 24 %, ak túto činnosť vykonáva u jedného

začínajúceho PZ alebo jedného začínajúceho OZ, alebo v sume 8 % platovej tarify platovej

triedy a pracovnej triedy, do ktorej je zaradený, zvýšenej o 24 %, ak túto činnosť vykonáva u

dvoch alebo u viacerých začínajúcich PZ alebo začínajúcich OZ.

 

31. Príplatok za výkon špecializovaných činností podľa odsekov 1 a 2 sa určí pevnou sumou

zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

 

32.Príplatok za činnosť triedneho učiteľa sa určuje na školský rok.

 

 33. Zamestnávateľ písomne oznámi zamestnancovi výšku a zloženie funkčného platu pri

uzatvorení pracovnej zmluvy, pri zmene druhu práce alebo pri úprave funkčného platu.

 

34. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť ochranu údajov o plate, o náležitostiach s ním

súvisiacich a iných peňažných náležitostiach zamestnancov; tým nie je dotknutá povinnosť

poskytnúť údaje o plate, o náležitostiach s ním súvisiacich a o iných peňažných náležitostiach,

ak tak ustanoví osobitný zákon7)

 

7) Napr. zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(zákon a o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.

 

 

35. Zamestnancovi, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že prácu vykonáva striedavo vo

viacerých pracovných zmenách (napr. učitelia materských škôl s celodennou prevádzkou)

alebo v nepretržitej prevádzke patrí príplatok za zmennosť mesačne v rámci rozpätia 2,1% až

16,7 % platovej tarify prvého platového stupňa prvej platovej triedy základnej stupnice

platových taríf uvedenej v prílohe č. 3 zákona č. 553/2003 Z. z. Výšku príplatku v rámci

uvedeného rozpätia si stanoví zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku, vnútornom

predpise a podobne.

 

 

 

 

Článok 18

Výplata platu

 

1. Plat sa vypláca zamestnancovi v peniazoch. V inom druhu plnenia alebo v cudzej mene možno plat vyplácať len, ak to umožňuje ZP alebo iný právny predpis.

 

2. Plat sa vypláca v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec nemôže dostaviť po výplatu platu z vážnych dôvodov, prípadne ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašle mu zamestnávateľ plat v deň určený pre jeho výplatu, prípadne najneskôr v najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, pokiaľ sa nedohodnú inak.

 

3. Pri vyúčtovaní platu je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Údaje o celkovej cene práce tvorí súčet platu a úhrady poistného na zdravotné a nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a príspevku na poistenie v nezamestnanosti platených zamestnávateľom.

 

4. Na žiadosť zamestnanca predloží zamestnávateľ zamestnancovi na nazretie doklady, na základe ktorých mu bol plat vypočítaný.

 

5. Zamestnanec môže na prijatie platu písomne splnomocniť inú osobu. Bez písomného splnomocnenia možno vyplatiť plat inej osobe ako zamestnancovi, len ak tak ustanovuje osobitný predpis.

 

6. Zamestnávateľ je povinný poukázať plat alebo časť určenú zamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v SR, ak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takomto postupe dohodne tak, aby určená suma v peňažných prostriedkoch mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti platu určené zamestnancom zasielať na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

 

 

Článok 19

Zrážky z platu

 

 

1. Zrážky z platu môže zamestnávateľ vykonať len na základe dohody so zamestnancom o zrážkach z platu. Inak môže zamestnávateľ vykonať zrážky z platu len v prípadoch určených § 131 ZP.

 

 

2. Po vykonaní zrážok podľa ods. 1 môže zamestnávateľ zraziť z platu len zrážky z platu

uvedené § 131 ods. 2 Zákonníka práce.

 

3. Ďalšie zrážky z platu, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v ods. 1 a 2, môže

zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach

z platu, alebo ak povinnosť zamestnávateľa vykonávať zrážky z platu a iných príjmov

zamestnanca vyplýva z osobitného predpisu.

 

 

 

Článok 20

Prekážky v práci

 

 

1. Prekážky v práci sú skutočnosti, ktoré bránia zamestnancovi vo výkone práce v určenom a rozvrhnutom pracovnom čase, s ktorým sa spájajú dôsledky ustanovené v právnych predpisoch

(napr. § 136 – 141 a, § 144 ZP)

 

2. Prekážky v práci a náhradu platu pri prekážkach v práci na strane zamestnanca upravujú ustanovenia § 136 až 145 Zákonníka práce. Ak je prekážka v práci zamestnancovi školy alebo školského zariadenia vopred známa, je povinný včas požiadať riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu (§ 144 ods. 1 Zákonníka práce).

 

3. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ak má zamestnanec nárok na pracovné voľno bez náhrady platu, zamestnávateľ je povinný mu umožniť nadpracovanie zameškaného času, ak k tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody (§ 144 ods. 2 Zákonníka práce). Pracovné voľno zamestnávateľ zamestnancovi neposkytne, ak zamestnanec môže svoju záležitosť vybaviť mimo pracovného času.

 

4. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre dôležité osobné prekážky v práci stanovené § 141 Zákonníka práce, zamestnávateľ mu poskytne pracovné voľno s náhradou platu alebo bez náhrady platu v rozsahu nevyhnutne potrebnom, resp. najvyššie prípustnom stanovenom § 141 ods. 1 a 2 ZP.

 

5. Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho práceneschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166 Zákonníka práce), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy,

v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela, alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie),  prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.

Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada platu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.(§ 141 ods. 1 Zákonníka práce).

 

6. Ďalšie pracovné voľno môže riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia zamestnancovi poskytnúť v odôvodnených prípadoch, alebo aj z iných vážnych dôvodov, predovšetkým na vybavenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času. V týchto prípadoch sa neposkytuje náhrada platu.

 

7. Hodiny vyučovacej činnosti a hodiny výchovnej činnosti plánované podľa rozvrhu hodín, ktoré zamestnanec neodpracoval z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa sa započítavajú do plnenia základného úväzku pedagogického zamestnanca.

 

8. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný pracovný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady platu, ak Zákonník práce, osobitný  predpis alebo kolektívna zmluva zamestnávateľa neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak.

 

9. Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon verejnej funkcie a výkon odborovej funkcie. Náhrada platu od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, mu nepatrí.  

 

10. Verejná funkcia, občianska povinnosť a iný úkon vo všeobecnom záujme je na účely Zákonníka práce činnosť, o ktorej to ustanovuje Zákonník práce alebo osobitný predpis.

 

11. Účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve, je prekážkou v práci na strane zamestnanca.

 

12. Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi v súlade s § 140 Zákonníka práce pracovné voľno a náhradu platu vo výške jeho funkčného platu, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.

 

Pracovné voľno poskytne  zamestnávateľ najmenej:

• v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní ,
• dva (2) dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
• päť (5) dní na  prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória,
• 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania,
• desať (10) dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej a diplomovej práce.

 

Za pracovné voľno poskytnuté zamestnancovi na vykonanie opravnej skúšky nepatri náhrada mzdy.

 

13. Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady platu a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so

štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

 

14. Podmienky a náležitosti dohody upravuje § 155 ods. 2 až 6. Zákonníka práce.

 

15. Účasť zamestnanca v čase vyučovania na akciách usporiadaných ústredne riadenými organizáciami MŠ SR (Štátny pedagogický ústav, metodicko-pedagogické centrá, Štátny inštitút odborného vzdelávania, školské výpočtové strediská a podobne), krajským školským úradom

alebo zriaďovateľom, najmä s cieľom prehlbovať si kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve, je výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi plat.

 

16. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z týchto dôvodov a v tomto rozsahu:

• vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca s náhradou mzdy najviac na 7 dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
• narodenie dieťaťa manželke zamestnanca – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutné potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,
• sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia a vyšetrenie alebo ošetrenie – pracovné voľno s náhradou mzdy iba na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem (7) dní v kalendárnom roku,
• úmrtie rodinného príslušníka – pracovné voľno s náhradou mzdy počas dvoch (2) dní pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na pohrebe týchto osôb, jeden (1) deň na pohrebe rodiča alebo súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca, prarodiča alebo vnuka zamestnanca,
• svadba – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na jeden (1) deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca,
• meškanie pravidelnej verejnej dopravy – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom, 
• presťahovanie zamestnanca – pracovné voľno bez náhrady mzdy najviac na jeden (1) deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce na dva (2) dni,
• vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas výpovednej lehoty.

 

17. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho účasti na štrajku. V takomto prípade však zamestnancovi nepatrí mzda ani náhrada mzdy. V prípade, že súd rozhodne o nezákonnosti štrajku, sa takto strávený čas považuje za neospravedlnenú neprítomnosť zamestnanca v práci.

 

18. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s     náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku a to v prípade, ak sa zamestnanec zúčastní na:

 

• rekondičných pobytoch,
• povinných lekárskych prehliadkach,
• vzdelávaní ako zástupca zamestnancov.

 

19. Zamestnávateľ ďalej poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku:

• na účasť na darovaní krvi,
• aferéze a darovaní ďalších biologických materiálov.

 

Pracovné voľno patrí na nevyhnutne potrebný čas a to za čas cesty k odberu a späť a za čas na zotavenie po odbere, pokiaľ tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca. Lekár môže predĺžiť čas na zotavenie po odbere, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty k odberu. Ak nedôjde k odberu, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.  

 

 

 

ŠIESTA ČASŤ

 

Článok 21

Pracovné cesty

 

1. Poskytovanie cestovných náhrad, náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, pri vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu a pri výkone práce v zahraničí upravuje zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení zákona č. 81/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 283/2002 Z. z.“).

 

2. Pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 zákona na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty.

 

3. Zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty (§2 ods. 1 zákona  283/2002 Z. z.) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do ukončenia tejto cesty.

 

4. Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

 

5. Zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu patrí náhrada preukázaných cestovných výdavkov, náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie, stravné, náhrada preukázaných potrebných vedľajších výdavkov, náhrada preukázaných cestovných výdavkov za cesty na návštevu jeho rodiny do miesta trvalého pobytu alebo medzi zamestnávateľom a zamestnancom vopred dohodnutého pobytu rodiny, ak pracovná cesta trvá viac ako 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to každý týždeň, ak nie je v kolektívnej zmluve, prípadne v pracovnej zmluve alebo v inej

písomnej dohode so zamestnancom dohodnutá táto náhrada za dlhší čas, najdlhšie však za 1 mesiac.

 

6. Zamestnanec je povinný do 10 pracovných dní po dni skončenia pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na predloženie písomných dokladov potrebných na vyúčtovanie pracovnej cesty a vrátenie nevyúčtovaného preddavku, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní po dni skončenia pracovnej cesty.

 

7. Zamestnávateľ je povinný do 10 pracovných dní odo dňa predloženia písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na vyúčtovanie pracovnej cesty, najdlhšie však do 30 kalendárnych dní od dňa predloženia písomných dokladov.

 

8. Čas, ktorý na pracovnej ceste spadá do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak, ako plnením pracovných úloh, sa na účely zákona č. 283/2002 Z. z. považuje za výkon práce.

 

9.Na zahraničnú pracovnú cestu vysiela zamestnanca štatutárny orgán zamestnávateľa.

 

 

 

SIEDMA ČASŤ

 

Článok 22

Ochrana práce

Povinnosti zamestnávateľa

 

1. Zamestnávateľ v rozsahu svojej pôsobnosti je povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a

ochranu zdravia zamestnancov pri práci (ďalej len BOZP) a na ten účel vykonávať potrebné

opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na

riadenie ochrany práce. V záujme toho je povinný najmä:

 

a/ písomne vypracovať koncepciu politiky BOZP obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú

dosiahnuť v oblasti BOZP a program realizácie tejto koncepcie, ktorý bude obsahovať najmä

postup, prostriedky a spôsob jej vykonania,

 

b/ zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti

a kvalifikačné predpoklady,

 

c/ pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi

a ostatnými predpismi na zaistenie BOZP, so zásadami bezpečného správania na pracovisku

a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,

 

d/ vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov

(OOPP) na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich

z pracovného procesu a pracovného prostredia,

 

e/ poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia,

bezplatne OOPP,

 

f/ poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí,

v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu

znečisteniu,

 

g/ zabezpečovať zamestnancom pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia,

 

h/ poskytovať zamestnancom umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky na zabezpečenie

telesnej hygieny,

 

i/ vydať zákaz fajčenia na svojich pracoviskách a zabezpečovať dodržiavanie tohto zákazu,

 

j/ kontrolovať či zamestnanci nie sú v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu,

 

k/ odstraňovať nedostatky zistené kontrolnou činnosťou,

 

l/ znášať náklady spojené so zaisťovaním BOZP a nepresúvať ich na zamestnancov.

 

2. Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

upravuje osobitný zákon.9)

 

3. Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na

informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia

a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami.

 

4. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a

zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka. Sú povinní plniť úlohy v tejto oblasti, ktoré im

vyplývajú z osobitných predpisov a opatrení zamestnávateľa, prijatých na bezpečnosť a

ochranu zdravia a z opisu pracovných činností.

 

5. Právo odborového orgánu vykonávať kontrolu nad stavom bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci u zamestnávateľa upravuje § 149 Zákonníka práce.

 

 

6. Inšpekcia práce sa vykonáva podľa osobitného zákona8)

 

7.  zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

 

 predpisov.

 

8.  zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

 

 9.  zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.

 

 

 

Článok 23

Práva a povinnosti zamestnancov

 

1.Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami.

 

2. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka. Sú povinní plniť úlohy v tejto oblasti, ktoré im vyplývajú z osobitných predpisov a opatrení zamestnávateľa, prijatých na bezpečnosť a ochranu zdravia a z opisu pracovných činností.

 

3. Právo odborového orgánu vykonávať kontrolu nad stavom BOZP u zamestnávateľa upravuje § 149 ZP.

 

4. Inšpekcia práve sa vykonáva podľa zákona č. 95/2000 Z. z. o inšpekcii práce v znení  neskorších predpisov. 

 

 

 

ôsma časť

 

Článok 24

Podniková sociálna politika

 

1. Pracovné podmienky a životné podmienky zamestnancov upravuje § 151 Zákonníka práce.

 

2. Zamestnávateľ utvára na zlepšovanie kultúry práce a pracovného prostredia primerané pracovné podmienky a stará sa o vzhľad a úpravu pracovísk, sociálnych zariadení a zariadení na osobnú hygienu.

 

3. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu. Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podávaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, spravidla v zariadení školského stravovania, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Na účely stravovania sa za pracovnú zmenu považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

 

4. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 238/2002 Z. z o cestovných náhradách. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa zákona č. 152/1994 Z. z o sociálnom fonde.

 

5. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v § 152 ods. 3 Zákonníka práce, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku, alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce.

 

6. Zamestnávateľ môže so súhlasom zástupcov zamestnancov

1. upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas prekážok v práci,
2. rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie.

 

7. Zamestnávateľ sa stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ prerokuje so zástupcami zamestnancov opatrenia zamerané na starostlivosť o kvalifikáciu zamestnancov, jej prehlbovanie a zvyšovanie.

 

8. Zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečnú úschovu najmä zvrškov a osobných predmetov, ktoré zamestnanci obvykle nosia do zamestnania. Túto povinnosť má aj voči všetkým ostatným osobám, ak sú pre neho činné na jeho pracoviskách.

 

9. Zabezpečenie zamestnanca pri dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu, úraz, pri tehotenstve, materstve a rodičovstve, zabezpečenie zamestnanca v starobe, pri invalidite, čiastočnej invalidite, zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca a preventívnu a liečebnú starostlivosť upravujú osobitné predpisy.

 

10. Ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení výkonu verejnej funkcie alebo činnosti pre odborovú organizáciu, po školení alebo po skončení zdokonaľovacej služby, mimoriadnej služby a civilnej služby vykonávanej namiesto zdokonaľovacej služby alebo zamestnankyňa (zamestnanec) po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky (§ 166 ods. 1 Zákonníka práce), alebo ak sa zamestnanec vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti alebo karantény (karanténneho opatrenia), je zamestnávateľ povinný zaradiť ich na ich pôvodnú prácu a pracovisko. Ak to nie je možné preto, že táto práca sa nevykonáva alebo pracovisko je zrušené, musí ich zamestnávateľ zaradiť na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.

 

11. Za nosenie vyšších obnosov peňazí, tzn. Nad 33,3 EUR/ Sk 1000/,– a za peniaze vyberané pedagogickým zamestnancom od žiakov na rôzne účely, nenesie zamestnávateľ v prípade ich straty alebo odcudzenia zodpovednosť. Túto má len do vyššie uvedenej čiastky a v prípade, že tieto hodnoty si zamestnanec uloží v školskom trezore.

 

 

 

 

DEVIATA ČASŤ

 

Článok 25

Pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti

 

Zamestnávateľ je povinný dodržiavať ustanovenia Zákonníka práce, ktorými sa zabezpečujú priaznivé pracovné podmienky ženám a mužom starajúcim sa o deti, najmä pokiaľ ide o zamestnávanie po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky (§ 160 až 170 Zákonníka práce), zákaz niektorých prác (§ 161 Zákonníka práce) a vypracovaného Zoznamu prác a pracovísk zakázaných všetkým ženám a zoznamov prác zakázaných tehotným ženám a matkám do deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám.

.

 

 

 

Článok 26

Pracovné podmienky mladistvých zamestnancov

 

1. Zamestnávateľ je povinný utvárať priaznivé podmienky na všestranný rozvoj telesných a duševných schopností mladistvých zamestnancov aj osobitnou úpravou ich pracovných podmienok a dodržiavať všetky ustanovenia právnych predpisov, ktoré zakazujú, prípadne obmedzujú niektoré druhy prác, zákaz práce nadčas, práce v noci a pracovnej pohotovosti mladistvých zamestnancov a dodržiavať ustanovenie § 176 Zákonníka práce o vykonávaní vstupných a iných lekárskych vyšetrení. Mladiství zamestnanci sú povinní podrobiť sa určeným lekárskym vyšetreniam. Uzavieranie a skončenie pracovného pomeru mladistvých zamestnancov sa riadi ustanovením § 172 až 175 Zákonníka práce.

 

2. Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu mladistvých zamestnancov, ktorých zamestnáva v pracovnom pomere. Evidencia obsahuje aj dátum narodenia mladistvých zamestnancov.

 

 

 

 

desiata časť

Článok 27

 

Hodnotenie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov

 

 

 

1. Zamestnávateľ vykonáva hodnotenie PZ a OZ jedenkrát ročne, najneskôr do konca

školského roku, t.j. do 31.8. kalendárneho roka.

2. Hodnotí sa len PZ, s výnimkou začínajúceho PZ, ktorý u zamestnávateľa odpracoval

celý školský rok, resp. bol v pracovnom pomere počas školského roka minimálne v čase

vyučovania, t.j. od 1.9. do 30.6. kalendárneho roka.

3. Hodnotí sa len OZ, s výnimkou začínajúceho OZ, ktorý u zamestnávateľa odpracoval

celý predchádzajúci kalendárny rok.

4. Odseky 2 a 3 sa vzťahujú aj na ženy na materskej dovolenke a ženy, príp. mužov na

rodičovskej dovolenke.

5. Hodnotiacim obdobím je obdobie od 1.9. do 31.8. kalendárneho roka

6. PZ a OZ hodnotí

 

 

a) uvádzajúci PZ a uvádzajúci OZ začínajúceho PZ a začínajúceho OZ

 

b) riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia vedúcich zamestnancov

a zamestnancov v jeho priamej riadiacej pôsobnosti

 

c) vedúci PZ a vedúci OZ pedagogických a odborných zamestnancov, ktorých priamo

riadi

 

d) riaditeľa školy a riaditeľa školského zariadenia orgán, ktorý ho do funkcie

vymenoval (starosta obce, primátor mesta, predseda samosprávneho kraja alebo

prednosta krajského školského úradu, príp. ním poverený vedúci zamestnanec).

 

 

 

7. V súlade s § 52 ods. 1 zákona č. 317/2009 Z. z. zamestnávateľ hodnotí

 

a) výsledky pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti

 

- motivácia žiakov k učeniu

 

 - vytváranie podmienok na dosahovanie primeraných výchovnovzdelávacích

 

 výsledkov žiakov

 

 - rozvíjanie kľúčových kompetencií u žiakov, napr. vyššej úrovne poznávania

 

 žiakov, logického myslenia, kritického myslenia, analytického myslenia a tvorivosti

 

 - rozvíjanie personálnych zručností žiakov, napr. samostatnosť, zodpovednosť,

 

 sebahodnotenie, sebaúctu

 

 - rozvíjanie sociálnych zručností žiakov, napr. spolupráca, empatia, komunikácia a

 

 spravodlivosť

 

- prínos pre zamestnávateľa- propagácia a prezentácia zamestnávateľa na verejnosti,

 

 spolupráca s rodičmi, inými organizáciami

 

 - organizovanie mimoškolských aktivít

 

 

b) kvalitu vykonávania pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti

 

- rešpektovanie daností a potenciálu žiaka, rozvíjanie silných stránok žiakovej osobnosti

 

- individuálny prístup k žiakom s rešpektovaním ich schopností a možností, nadania

 

 a zdravotného stavu

 

- práca v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a rezortnými predpismi

 

- dodržiavanie a využívanie pracovného času

 

- plnenie pracovných povinností súvisiacich s dohodnutým druhom práce v pracovnej zmluve

 

- dodržiavanie základných povinností zamestnanca stanovených právnymi predpismi

 

- správne vedenie pedagogickej dokumentácie a ďalšej dokumentácie

 

c) náročnosť výkonu pedagogickej činnosti alebo odbornej činnosti

 

 

- využívanie IKT v profesijnom rozvoji a pri výkone práce

 

- spolupráca na tvorbe školských vzdelávacích programov a školských výchovných

 

 programov

 

- zapájanie sa do prípravy a realizácie rozvojových projektov školy alebo školského zaradenia

 

- vykonávanie špecializovaných činností

 

- vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami v školskej integrácii

 

- iniciovanie a podieľanie sa na zavádzaní zmien alebo inovácií do výchovnovzdelávacieho

 

 procesu

 

- zvládanie riešenia konfliktov a záťažových situácií

 

 

 

d) mieru osvojenia si a využívanie profesijných kompetencií PZ alebo OZ

 

 

- rozpoznanie individuálnych výchovnovzdelávacích potrieb žiakov

 

- stanovenie edukačných cieľov orientovaných na žiaka vo vzťahu k príslušnému obsahu

 

 5vzdelávania

 

- tvorba učebných materiálov, didaktických testov a učebných pomôcok

 

- absolvovanie jednotlivých programov kontinuálneho vzdelávania podľa plánu

 

 kontinuálneho vzdelávania školy a školského zariadenia

 

- uplatňovanie nových získaných vedomostí a zručností pri výkone svojej činnosti

 

- zvyšovanie svojho právneho vedomia

 

 

 

8. U vedúcich PZ a OZ je možné hodnotiť aj

 

- kvalitu, náročnosť a rozsah riadiacej práce

- ovládanie a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov v praxi s dôrazom

na predpisy platné pre rezort školstva

- využívanie pridelených finančných prostriedkov a finančných prostriedkov získaných

z iných zdrojov

- dodržiavanie školského vzdelávacieho programu, školského výchovného programu

- manažérske zručnosti (starostlivosť o budovu, vybavenie školy, vytváranie podmienok

pre zamestnancov).

 

 

9. Uvedené zásady a kritériá hodnotenia sú vzorové, ktoré si zamestnávateľ upraví

v pracovnom poriadku školy a školského zariadenia na vlastné podmienky.

10. O hodnotení vyhotoví zamestnávateľ písomný záznam, ktorého vzor tvorí prílohu č. 1

tohto pracovného poriadku. Záznam sa vyhotovuje v troch exemplároch, z ktorých jeden

dostane zamestnanec, jeden hodnotiteľ a jeden sa založí do osobného spisu zamestnanca.

11. Jednotlivé kritériá zamestnávateľ hodnotí počtom bodov v rozpätí od 0 do 5 s pridelením

nasledujúceho slovného hodnotenia k jednotlivému počtu bodov

a) 0 bodov – nevyhovujúco

b) 1 bod – čiastočne vyhovujúco

c) 2 body – štandardne

d) 4 body – veľmi dobre

e) 5 body– mimoriadne dobre

 

 

12. Celkový výsledok hodnotenia je závislý od celkového počtu získaných bodov

zamestnancom v závislosti od počtu všetkých kritérií stanovených zamestnávateľom, pričom

záver hodnotenia zamestnávateľ určí slovne nasledovným spôsobom

a) 0%-10% - z celkového možných bodov hodnotenia - nevyhovujúce výsledky

b) 11%-30% - z celkového možných bodov hodnotenia - čiastočne vyhovujúce výsledky

c) 31%-60% - z celkového možných bodov hodnotenia -štandardné výsledky

d) 61%-90% - z celkového možných bodov hodnotenia -veľmi dobré výsledky

e) 91ˇ%-100% - z celkového možných bodov hodnotenia - mimoriadne dobré výsledky.

 

 

 

 

JEDENÁSTA ČAASŤ

 

 

Článok 28

Predchádzanie škodám

 

1. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnanom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Ak zamestnávateľ zistí závady, je povinný urobiť opatrenia na ich odstránenie. Riaditeľ školy alebo školského zariadenia sústavne kontroluje, či zamestnanci plnia svoje pracovné úlohy tak, aby nedochádzalo ku škodám.

 

2. Zamestnanec je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu života, zdravia a poškodeniu majetku alebo k jeho zničeniu, ani k bezdôvodnému obohateniu.

 

3. Ak hrozí škoda, zamestnanec je povinný na ňu upozorniť vedúceho zamestnanca. Ak je na odvrátenie škody hroziacej zamestnávateľovi neodkladne potrebný zákrok, je povinný zakročiť. Túto povinnosť nemá, ak mu v tom bránia dôležité okolnosti alebo ak by tým vystavil vážnemu ohrozeniu seba alebo ostatných zamestnancov, alebo blízke osoby. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je povinný oznámiť to vedúcemu zamestnancovi.

 

 

Článok 29

Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu

 

1. Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a § 185 ZP.

 

2. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

 

3. Okrem všeobecnej zodpovednosti zodpovedá zamestnanec za

1. schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať

      (§182 – 184 ZP),

1. stratu zverených predmetov (§185 ZP).

 

4. Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.

 

5. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda už bola uhradená.

 

6. Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady, s výnimkou náhrady škody spôsobenej vyrobením nepodarku alebo nepresahujúcej 33,3 EURÁ/1000 Sk/, je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

 

7. Od zamestnanca, ktorý vedome neupozornil vedúceho zamestnanca na hroziacu škodu alebo proti nej nezakročil, hoci by sa tým zabránilo bezprostrednému vzniku škody, môže zamestnávateľ požadovať, aby prispel na úhradu škody v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu, ak ju nemožno uhradiť inak. Pritom sa prihliadne najmä na to, čo bránilo splneniu povinnosti. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

 

8. Zamestnanec nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobil pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi alebo nebezpečenstva priamo ohrozujúceho život alebo zdravie , ak tento stav sám úmyselne nevyvolal a ak si pritom počínal spôsobom primeraným okolnostiam.

 

9.  Náhradu škody spôsobenej z nedbanlivosti môže zamestnávateľ určiť nižšou sumou, ako

je skutočná škoda alebo ako je štvornásobok funkčného platu alebo priemerného mesačného

zárobku zamestnanca. Ak skutočná škoda spôsobená z nedbanlivosti je nižšia ako jeden

funkčný plat alebo priemerný mesačný zárobok zamestnanca, suma náhrady škody musí byť

najmenej jedna tretina skutočnej škody. Ak skutočná škoda spôsobená z nedbanlivosti je

vyššia ako štvornásobok funkčného alebo priemerného mesačného zárobku zamestnanca,

suma náhrady škody musí byť najmenej jeden funkčný plat alebo priemerný zárobok

zamestnanca (§ 13a ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. z.).

 

10. Ak zamestnanec uhradil aspoň dve tretiny určenej sumy náhrady škody, môže

zamestnávateľ upustiť od vymáhania zvyšnej sumy náhrady škody. To neplatí, ak ide

o zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec

povinný vyúčtovať, a o zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov, alebo ak

bola škoda spôsobená úmyselne alebo pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamnej látky

alebo psychotropnej látky.

 

 

 

Článok 30

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

 

1. Zamestnávateľ má

1. všeobecnú zodpovednosť za škodu (§ 192 ZP)
2. zodpovednosť za škodu na odložených veciach (§ 193 ZP)
3. zodpovednosť pri odvracaní škody (§ 194 ZP)
4. zodpovednosť za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania ( § 195 - § 198 ZP).

 

2. Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

 

3. Zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi aj za škodu, ktorú mu spôsobili porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa zamestnanci konajúci v jeho mene.

 

4. Zamestnávateľ nezodpovedá zamestnancovi za škodu na motorovom vozidle, vlastnom náradí, vlastnom zariadení a vlastných predmetoch potrebných na výkon práce, ktoré použil pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním bez písomného súhlasu zamestnávateľa.

 

5. Zamestnávateľ je povinný nahradiť zamestnancovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu. Ak ide o inú škodu na zdraví ako z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, platia pre spôsob a rozsah jej náhrady ustanovenia o pracovných úrazoch s tým obmedzením, že jednorázové odškodnenie pozostalým nepatrí.

 

6. Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.

 

7. Ak zamestnávateľ preukáže, že škodu zavinil aj poškodený zamestnanec, jeho zodpovednosť sa pomerne obmedzí. Pri zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a pri chorobách z povolania sa postupuje podľa § 196 Zákonníka práce.

 

8 Postup zamestnávateľa a jeho zamestnancov vo veci zodpovednosti za škody spôsobené zamestnávateľom, zamestnancom a vo veci predchádzania a náhrady škôd sa riadi ustanoveniami    § 177 až § 222 Zákonníka práce.

 

9. Zodpovednosť žiakov škôl a školských zariadení za škodu upravuje § 214 Zákonníka práce.

 

 

 

DVANÁSTA ČASŤ

 

Článok 31

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

 

1. Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a to:

• dohodu o vykonaní práce
• dohodu o pracovnej činnosti
• dohodu o brigádnickej práci študentov,

ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

  

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahujú ustanovenia prvej časti Zákonníka práce.

 

 

2. Zamestnávateľ je povinný

 

a) viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného

pomeru v poradí, v akom boli uzatvorené,

b) viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe

dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti,

c) prihlásiť zamestnanca vykonávajúceho práce na základe dohôd o prácach

vykonávaných mimo pracovného pomeru do registra poistencov a sporiteľov

starobného dôchodkového sporenia na účely úrazového poistenia a na účely zákona č.

82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov najneskôr jeden deň pred začatím

výkonu práce; odhlásiť uvedeného zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov

starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení

pracovnoprávneho vzťahu a zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov

starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce

nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) a b) zákona

č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

 

 

3. Ďalšie povinnosti zamestnávateľa, ktoré sa vzťahujú na uzatvorené dohody sú stanovené v

§ 224 ods. 2 a 3 Zákonníka práce.

 

4. Povinnosti zamestnancov, ktorí vykonávajú práce na základe uzatvorených dohôd sú

stanovené v § 224 ods. 1 Zákonníka práce.

 

5. Ustanovenia druhej časti Zákonníka práce, týkajúce sa pracovného pomeru, nemožno ani

podporne použiť vo vzťahu k zamestnancom pracujúcim na základe dohôd o prácach

vykonávaných mimo pracovného pomeru. Nároky vyplývajúce z tretej časti Zákonníka práce,

napr. nárok na dovolenku, náhradu platu pri prekážkach v práci a pod., môžu vzniknúť len

vtedy, ak to bude dohodnuté v dohode. Tieto nároky však nemôžu byť dohodnuté za

výhodnejších podmienok alebo vo väčšom rozsahu ako majú zamestnanci v pracovnom

pomere.

 

6. Tieto dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa

autorského práva.

 

7. Spory vyplývajúce z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa

prejednávajú rovnako ako spory z pracovného pomeru, t. j. spory prejednávajú a rozhodujú o

nich súdy.

 

 

 

I. Dohoda o vykonaní práce ( § 226 ZP)

 

1.Túto dohodu  môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce. Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára písomne, inak je neplatná.

 

2.V dohode musí byť vymedzená pracovná úloha, dohodnutá odmena za jej vykonanie, doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať, a predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.

 

3.Písomná dohoda o vykonaní práce sa uzatvára najneskôr deň pred dňom začatia výkonu práce.

 

4.Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. Splnenie dohodnutej pracovnej úlohy je súčasne jeden zo spôsobov zániku dohody.

 

5. Zamestnanci môžu uzatvárať dohody o vykonaní práce aj s viacerými zamestnávateľmi. U každého z nich môžu naplniť ročný limit 350 hodín. Splnením pracovnej úlohy, ktorá je predmetom dohody, vzniká zamestnancovi nárok na dohodnutú odmenu za vykonanú prácu.

 

 

II. Dohoda o brigádnickej práci študentov (§ 227 a § 228 ZP)

 

1. Túto dohodu môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta.

 

2. Na základe tejto dohody nemožno vykonávať prácu v rozsahu prekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času, t.  j. 20 hodín týždenne pri 40 hodinovom týždennom pracovnom čase, resp. 18,75 hodín týždenne pri 37,5 hodinovom týždennom pracovnom čase. Do tohto rozsahu sa nezapočítava čas pracovnej pohotovosti, za ktorú zamestnancovi nepatrí odmena, a pracovná pohotovosť doma .

 

3. Dodržiavanie dohodnutého a najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však na 12 mesiacov.

 

4. Za študenta pre tieto účely možno považovať fyzickú osobu, ktorá má pracovnoprávnu subjektivitu a sústavne sa pripravuje na povolanie.

 

5. Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené: dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

 

6. Dohoda sa uzatvára na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej zrušenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody je potvrdenie štatútu študenta. Okamžité zrušenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia pracovného pomeru nevyplýva priamo z dohody, možno ju zrušiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15–dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená.

 

 

III. Dohoda o pracovnej činnosti (§ 228 a ZP)

 

1. Na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.

 

2. Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Musí byť v nej uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonávanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa zatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

3. Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob je skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.

 

 

TRINÁSTA  ČASŤ

 

Článok 32

Sťažnosti, oznámenia a podnety zamestnancov,

pracovné spory, doručovanie

 

1. Zamestnanec má právo  podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania v súlade s § 13, ods. 1 a 2 Zákonníka práce;zamestnávateľ je povinný na sťažnosť zamestnanca bez zbytočného odkladu odpovedať, vykonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky. Postup pri podávaní, prijímaní,

evidovaní, prešetrovaní a písomnom oznámení výsledku prešetrenia sťažnosti alebo

prekontrolovania sťažnosti upravuje zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach.

 

 

2. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť u zamestnávateľa v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

 

3. Zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté  nedodržaním podmienok podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce, môže sa obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany ustanovenej zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane  pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).

 

4. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach z platu, ručením alebo zriadením záložného práva.

 

5. Ak fyzická osoba alebo právnická osoba upozorní zamestnávateľa na porušenie povinnosti alebo obmedzenia zamestnancom podľa zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zamestnávateľ je povinný zistiť, či zamestnanec porušil povinnosti alebo obmedzenia, a do 30 dní od prijatia upozornenia oboznámiť túto právnickú osobu alebo fyzickú osobu s výsledkom, ako aj s prijatým opatrením.

 

6. Zamestnávateľ je povinný konať podľa ods. 5, ak písomné upozornenie je podpísané, je z neho zrejmé, kto ho podáva, akého porušenia povinnosti alebo obmedzenia zamestnanca sa týka vrátane uvedenia skutočností z ktorých možno odvodiť porušenie povinnosti alebo obmedzenia.

 

7. Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

 

8. Písomnosti zamestnávateľa, týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach, týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku.

 

9. Písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“.

 

10. Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny  a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo  z dohody o práci vykonávanej mimo  pracovného pomeru, doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

 

11. Povinnosti zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nestanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

 

 

 

 

 

ŠTRNÁSTA ČASŤ

 

Článok 32

Všeobecné a záverečné ustanovenia

 

1. Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov škôl a školských zariadení sú upravené zákonom č. 552/2003 Z. z. , zákonom č. 553/2003 Z. z. a Zákonníkom práce, s výnimkou ustanovení § 43 ods. 1 písm. d), § 96 ods. 3, § 118 ods. 2 a 3, § 119 ods. 2, § 120 až 124, § 127 ods. 1 až 3, § 128, § 134 a § 135 Zákonníka práce, ktoré sa na týchto zamestnancov nevzťahujú.

 

2. Pri riešení konkrétnych otázok vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov treba postupovať podľa tohoto pracovného poriadku, príslušných ustanovení Zákonníka práce, zákona o výkone práce vo verejnom záujme, zákone o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve  ako aj z ostatných súvisiacich  právnych predpisov.

 

3. Tento pracovný poriadok, ktorého povinnosť vydania ukladá § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme je vydaný po predchádzajúcom oboznámení zamestnancov školy a po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov pri Strednej odbornej škole, Kozmálovská cesta 9, Tlmače. Bude umiestnený na vhodnom mieste a prístupný všetkým zamestnancom školy.

 

 

(3) Zamestnávateľom je škola, školské zariadenie alebo zriaďovateľ a zároveň zamestnávateľ,

ktorý zamestnáva zamestnancov zaradených v škole alebo v školskom zariadení bez právnej

subjektivity; zamestnávateľ je povinný vydať pracovný poriadok po predchádzajúcom

súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný a zriaďovateľ, ktorý zamestnáva

zamestnancov zaradených v škole alebo v školskom zariadení bez právnej subjektivity je

povinný vydať pracovný poriadok pre týchto zamestnancov po predchádzajúcom súhlase

zástupcov zamestnancov, inak je neplatný.

 

 

(4) Zamestnávateľ vydá pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov u

zamestnancov v súlade s týmto vzorovým pracovným poriadkom, spracovaný na svoje

konkrétne podmienky a s upravením náležitostí, ktoré musí pracovný poriadok

zamestnávateľa obsahovať podľa Zákonníka práce, zákona č. 552/2003 Z. z., zákona č.

553/2003 Z. z. a zákona č. 317/2009 Z. z., najmä § 2 ods. 8, § 3 ods. 6, § 7 ods. 5 a ods. 7, §

10 ods. 2, § 20 ods. 1 písm. c) zákona č. 553/2003 Z. z., § 5 ods. 1 a § 9 ods. 7 zákona č.

552/2003 Z. z., napr. § 3 ods. 2 a 6, § 32 ods. 3, § 46 ods. 5, § 52 ods. 4 zákona č. 317/2009

Z. z., ďalej vymedzenie dôvodov, ktoré sa považujú u zamestnávateľa za porušenie pracovnej

disciplíny, dôvodov, ktoré sa považujú za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny

alebo dôvodov, pre ktoré možno so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer (§ 63

ods. 1 písm. e), § 63 ods. 3, § 68 ods. 1 písm. b), § 85 ods. 5, § 90 ods. 4, 6, 10, 11, § 76 ods.

2 aods. 6, § 91 ods. 3, 177 ods. 2 Zákonníka práce).

 

(5) Zamestnávateľ je povinný oboznámiť s pracovným poriadkom všetkých svojich

zamestnancov. Zamestnávateľ umiestni pracovný poriadok na mieste prístupnom všetkým

zamestnancom.

 

(6) Zrušuje sa PRACOVNÝ PORIADOK pre pedagogických zamestnancov a ostatných

zamestnancov školy zo dňa 1. februára 2009.

 

(7) Tento pracovný poriadok nadobúda účinnosť dňom 1. júla2010.

 

(8). Zmeny a doplnky pracovného poriadku vykonáva riaditeľ školy po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov a prerokovaní so zamestnancami školy.

 

(9). Tento pracovný poriadok prerokovala ZO OZ PŠaV pri Strednej odbornej škole, Kozmálovská cesta 9, Tlmače a vyjadrila s ním súhlas. Zamestnanci školy s ním boli oboznámení na pracovnej porade konanej dňa 24. júna  2010, čo potvrdili svojim podpisom na prezenčnej listine z porady.

 

(10). Zrušuje sa pracovný poriadok platný od 01. februára 2009.

 

(11). Pracovný poriadok nadobúda účinnosť dňom 01. júla 2010, je záväzný pre zamestnávateľa a všetkých zamestnancov školy a platí až do odvolania.

 

 

 

V Tlmačoch, dňa 29. júna 2010

 

 

 

 

................................................                                                        ...................................

      Ing. Jana Mrázová                                                                          Štefan Pajerský

         riaditeľka                                                                                 predseda ZO OZ PšaV

                                                                                             

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príloha č. 1

 

 

Stredná odborná škola technická,

Kozmálovská cesta 9

Tlmače

 

 

Miesto, dátum

 

Číslo:

 

 

P í s o m n ý z á z n a m

o hodnotení pedagogického/odborného zamestnanca

 

 

 

 

V súlade s § 52 zákona č. 317/2010 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a pracovným poriadkom školy vo veci hodnotenia, Vám meno a priezvisko hodnotiteľa, funkcia hodnotiteľa, týmto oznamuje výsledok hodnotenia za obdobie od 01.09.2009 do 31.08.2010.

 

 

Pedagogický/Odborný zamestnanec meno a priezvisko zamestnanca, narodený.... , kategória PZ/OZ, zaradený do kariérovej pozície.......... u zamestnávateľa........na základe celkového výsledku hodnotenia

 

 

 

dosahuje uvedie sa slovné hodnotenie dosiahnuté v celkovom výsledku hodnotenia (nevyhovujúce, čiastočne vyhovujúce, štandardné, veľmi dobré alebo mimoriadne dobré)

 

výsledky pri vykonávaní pracovnej činnosti.

 

 

 

 

 

meno a priezvisko hodnotiteľa

funkcia hodnotiteľa (riaditeľ školy, zástupca riaditeľa školy a pod.)

 

 

 

Rozdeľovník:

1x zamestnanec

1xosobný spis zamestnanca

1x hodnotiteľ

 

 

Príloha č. 2

Rozvrhnutie pracovného času a rozvrh pracovných zmien

 

Čl. 1

 

Pracovný režim

 

Zamestnanci Strednej odbornej školy technickej, Kozmálovská cesta 9, Tlmače pracujú:

 

• v jednozmennom pracovnom režime

-     pedagogickí pracovníci

• administratívni pracovníci
• správca sietí
• vedúci prevádzky/pružný pracovný čas, podľa potrieb zamestnávateľa
• upratovačky
• kuchárky
• informátorka SOŠ

 

Čl. 2

Rozhodnutie pracovného času

Začiatok a koniec pracovného času je v zmysle § 85, § 87 ods. 1 a § 90 a  91 ZP stanovený pre pracovnú dobu 37,5 hodiny týždenne takto:

 

Článok I.Úsek (zamestnanci)	Pracovný čas od - do	Prestávka na odpočinok a jedenie (v trvaní 35 min medzi)	Čas na osobnú očistu po skončení práce
Pedagogickí pracovníci – učitelia, majstri OV	7.00 – 15.00   6.30 – 14.30	11.40 – 12.15   10.30 - 11.05	-
Administratívni pracovníci	6.30 – 14.30	11.40 – 12.10	-
Správca sietí	7.00 – 15.00	11.40 – 12.15	-
Vedúci prevádzky – kurič	nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času podľa podmienok
Upratovačky - škola - telocvičňa	10.30 – 18.30	16.30 – 17. 00
Kuchárky/ upratovačky/	06.30 – 14. 30	11.00 – 11.30
Informátor v budove	06.30 – 14.30	11.40 – 12.10	-

Inú úpravu pracovného času si v odôvodnených prípadoch môže dojednať zamestnanec  so zamestnávateľom na základe písomnej žiadosti.

 

 

Čl. 3

Evidencia a kontrola pracovného času

 

1. Zamestnanci sú povinní zapisovať svoje príchody a odchody z pracoviska v určenom evidenčnom hárku.
2. Evidenčný hárok príchodu a odchodu zamestnancov, príp. vzdialenia sa z pracoviska zabezpečujú mesačne:
   1. budova SOŠ  (učitelia, administr. pracovníci, vedúci prevádzky, správa sietí, upratovačky, kuchárky) = zástupca RŠ, mzdová účtovníčka
   2. budova odborného výcviku –dielňa SOŠ (majstri OV, upratovačka, adm. Pracovníčka, skladníčka) = hlavný majster

      -  školská jedáleň (kuchárky) = vedúca ŠJ

3. Celkovú evidenciu pracovného času za SOŠ vedie mzdová účtovníčka.

4. Kontrolu dodržiavania pracovného času vykonávajú priebežne a náhodne:

                 a. RŠ

                 b. ZRŠ

                 c. hlavný majster

                 d. vedúca ŠJ

 

 

Čl. 4

Ostatné

 

1. Táto príloha je súčasťou pracovného poriadku SOŠt Tlmače. Bola prerokovaná so zástupcami ZO OZ PŠaV pri Strednej odbornej škole, Kozmálovská cesta 9, Tlmače  dňa 28. júna 2010.

 

2. Zamestnanci SOŠ Tlmače s ňou boli oboznámení na pracovnej porade školy dňa 24. júna 2010.

 

3. Táto príloha nadobúda účinnosť dňom nadobudnutia účinnosti pracovného poriadku školy.

 

 

 

 

 

 

 

 

..........................................................                                            .................................................

             Štefan Pajerský                                                                           Ing. Jana Mrázová

           predseda ZO OZ                                                                              riaditeľka školy

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príloha č. 3

Práca nadčas pre poskytnutie náhradného voľna

Čl. 1

Všeobecné ustanovenia pre čerpanie  NV

1. Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom školy na príkaz vedúceho zamestnanca alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas.......... (článok 15 ods. 1 pracovného poriadku školy), u pedagogických zamestnancov práca vykonávaná nad základný úväzok stanovený osobitným predpisom.

 

1. V období, keď si pedagogický zamestnanec bude čerpať náhradné voľno, sa jeho základný úväzok stanovený osobitným predpisom znižuje o počet hodín rovnajúci sa hodinám nadčasovej práce, za ktoré si toto voľno čerpá (usmernenie MŠ SR č. 1544/1995 – 131 v znení doplnkov k práci nadčas a poskytovaniu náhradného voľna za prácu nadčas zamestnancom škôl). Takýmto spôsobom sa pedagogickým zamestnancom poskytuje náhradné voľno aj v čase vedľajších a letných prázdnin (čl. 15, ods. 10 PP školy).

 

1. Náhradné voľno za prácu nadčas si môžu zamestnanci SOŠt Tlmače uplatniť v čase školských prázdnin, pokiaľ im riaditeľ školy neumožní čerpanie náhradného voľna v inom termíne.

 

1. Náhradné voľno za aktivity uvedené v čl. 2 si zamestnanec čerpá prednostne počas jesenných, vianočných, polročných a veľkonočných prázdnin.

 

1. Na čerpanie jedného (1) dňa náhradného voľna musí zamestnanec odpracovať minimálne sedem celá päť (5) hodín práce nadčas.

 

1. Zamestnanci si príslušné aktivity oprávňujúce vznik nadčasovej práce pre čerpanie NV evidujú v evidencii mesačnej dochádzky.

 

1. Po skončení mesiaca riaditeľ školy odsúhlasí evidenciu nadčasovej práce a čerpania NV a následne zapíše údaje do celoročného prehľadu čerpania NV. Tento prehľad bude k dispozícii na nástenke v informačnej miestnosti školy.

 

1. V prípade nezrovnalostí sa evidencia nadčasovej práce pre čerpanie NV upresní vzájomnou konzultáciou riaditeľa školy a príslušného zamestnanca, pričom tento musí preukázateľným spôsobom doložiť rozsah ním vykonanej nadčasovej práce.

 

1. V prípade čerpania NV počas prázdnin je zamestnanec povinný vypísať si žiadanku o náhradné voľno, na ktorej bude uvedený druh aktivity, za ktorú chce čerpať NV, dať ju podpísať riaditeľovi školy a odovzdať ZRŠ z dôvodu zabezpečenia suplovania za chýbajúceho zamestnanca.

 

1. Evidenciu nadčasovej práce pre čerpanie NV nepedagogických zamestnancov odsúhlasuje ZRŠ, pod ktorého riadenie títo zamestnanci patria.

 

1. Čerpanie NV neplatí pre riaditeľa školy a ostatných riadiacich poracovníkov.
2. Aktivity uvedený v čl. 2 tejto prílohy vykonávané v pracovnej dobe sa nepočítajú za prácu nadčas a preto sa pre čerpanie NV nezahŕňajú.

 

 

 

Čl. 2 

Záverečné ustanovenia

 

1. Táto príloha je súčasťou pracovného poriadku SOŠt Tlmače. Bola prerokovaná so zástupcami ZO OZ PŠaV pri SOŠt Tlmače dňa  28. júna 2010.

 

1. Zamestnanci SOŠt Tlmače s ňou boli oboznámení na pracovnej porade školy dňa 24. júna 2010.

 

1. Táto príloha nadobúda účinnosť dňom 01. júla 2010

 

 

 

 

 

 

 

 

 

..........................................................                                            .................................................

    Štefan Pajerský                                                                                      Ing. Jana Mrázová

   predseda ZO OZ                                                                                       riaditeľka školy

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príloha č. 4

 

Porušenie pracovnej disciplíny

 

 

1. Zavinené porušenie povinností uvedených v čl. 9 – 11 pracovného poriadku vrátane základných povinností podľa § 81  a § 82 Zákonníka práce sa považuje za porušenie pracovnej disciplíny.
2. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje najmä:
   a) neospravedlnená neprítomnosť v práci,
   b) majetkové a morálne delikty na pracovisku,
   c) vedomé nerešpektovanie príkazu nadriadeného vedúceho, pokiaľ nejde o príkaz, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi,
   d) prijímanie úplatkov,
   e) ak zamestnanec nastúpil do práce alebo vykonával prácu zjavne pod vplyvom požitia alkoholu, omamných alebo psychotropných látok. Priamy nadriadený zamestnanec je v takomto prípade oprávnený dať pokyn, aby sa zamestnanec podrobil vyšetreniu na zistenie či je zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok. Odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu sa rovnako považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny;
   f) ak zamestnanec porušením pracovných povinností alebo porušením mlčanlivosti o skutočnostiach, ktoré sú spojené s výkonom práce a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám spôsobil zamestnávateľovi škodu,
   g) ak zamestnanec vedome spôsobil inému zamestnancovi ublíženie na zdraví alebo mu úmyselné spôsobil inú závažnejšiu škodu.

h) bezdôvodné skrátenie vyučovacej hodiny a opustenie triedy, resp. školy, pričom túto skutočnosť neoznámi svojmu priamemu nadriadenému, resp. riaditeľovi školy (čl. 9, ods. 1 písm. b) pracovného poriadku školy).

1. Pri menej závažnom porušení pracovnej disciplíny príslušný vedúci písomne upozorní zamestnanca na možnosť výpovede, v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. Návrh na ďalší postup voči zamestnancovi prerokuje riaditeľom školy.
2. Spôsob riešenia porušenia pracovnej disciplíny v súlade s príslušným ustanovením Zákonníka práce navrhne oprávnený vedúci zamestnanec a spolu s vyjadrením zamestnanca postúpi na rozhodnutie riaditeľovi školy.

 

:

Záverečné ustanovenia

 

1. Táto príloha je súčasťou pracovného poriadku SOŠt Tlmače. Bola prerokovaná so zástupcami ZO OZ PŠaV pri SOŠt Tlmače dňa  28. júna 2010.

 

1. Zamestnanci SOŠt Tlmače s ňou boli oboznámení na pracovnej porade školy dňa 24. júna 2010.

 

1. Táto príloha nadobúda účinnosť dňom 01. júla 2010

 

..........................................................                                            .................................................

           Štefan Pajerský                                                                              Ing. Jana Mrázová

           predseda ZO OZ                                                                                 riaditeľka školy

 

                                                                                                          Príloha č. 5

 

Dôvody, pre ktoré je možné so zamestnancom školy okamžite skončiť pracovný pomer.

 

1. Okamžite skončiť pracovný pomer môže zamestnávateľ so zamestnancom podľa § 59 ods. 1 písm. c ZP v súčinnosti s § 68 ZP.
2. Dôvody, pre ktoré zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, sú tieto:
3. ak zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
4. porušil závažným spôsobom pracovnú disciplínu, konkrétne:
5. požil na pracovisku v pracovnej dobe alkohol, drogy alebo iné návykové látky,
6. pracoval pod vplyvom alkoholu, drog, resp. iných návykových látok,
7. fyzicky napadol žiaka, kolegu (kolegyňu) a vedúceho zamestnanca,
8. dopustil sa krádeže na majetku školy, resp. majetku žiakov a svojich kolegov,
9. ohrozil život a zdravie žiakov a zamestnancov školy,
10. poškodil alebo zničil majetok školy závažným spôsobom, vo veľkom rozsahu a úmyselným konaním,
11. spôsobil škodu zamestnávateľovi úmyselným konaním,
12. bezdôvodne sa obohatil na úkor zamestnávateľa úmyselným konaním.
13. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch (2) mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného (1) roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol.
14. Ďalšie ustanovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru rieši ZP. (§ 68 – 70)
15. Táto príloha je nedeliteľnou súčasťou pracovného poriadku SOŠ Tlmače. Bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov dňa 28. januára 2009.
16. S touto prílohou boli oboznámení zamestnanci školy na pracovnej porade konanej dňa
    26. januára 2009.
17. Táto príloha nadobúda účinnosť spolu s nadobudnutím účinnosti pracovného poriadku školy.

 

 

Záverečné ustanovenia

 

1. Táto príloha je súčasťou pracovného poriadku SOŠt Tlmače. Bola prerokovaná so zástupcami ZO OZ PŠaV pri SOŠt Tlmače dňa  28. júna 2010.

 

1. Zamestnanci SOŠt Tlmače s ňou boli oboznámení na pracovnej porade školy dňa 24. júna 2010.

 

1. Táto príloha nadobúda účinnosť dňom 01. júla 2010

 

 

 

..........................................................                                            .................................................

           Štefan Pajerský                                                                              Ing. Jana Mrázová

           predseda ZO OZ                                                                                 riaditeľka školy