Ukončovanie štúdia na strednej odbornej škole upravuje zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v doplnení a znení neskorších predpisov.

 

Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a overenie, ako sú žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.

Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru.

Podľa § 73 ods. 3 sa záverečná skúška člení na:

• teoretickú časť a
• praktickú časť.

 

Praktická časť záverečnej skúšky sa vykoná pred teoretickou časťou záverečnej skúšky. Témy na jednotlivé časti záverečnej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať schvaľuje na návrh predsedu predmetovej komisie riaditeľ školy do 31. marca.

Záverečná skúška sa koná:

• v riadnom skúšobnom období alebo,
• v mimoriadnom skúšobnom období.

 

Termíny riadneho skúšobného obdobia a termíny mimoriadneho skúšobného obdobia určuje a zverejňuje ministerstvo školstva na svojom webovom sídle do 30. septembra.

 

Praktická časť záverečnej skúšky

Praktická časť záverečnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania, ak sa stredná odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú inak.

V praktickej časti záverečnej skúšky sa overujú zručnosti a schopnosti žiaka vo vyžrebovanej téme.

Témy na praktickú časť záverečnej skúšky sa vypracúvajú v spolupráci majstra odbornej výchovy a učiteľa odborných predmetov. Na praktickú časťzáverečnejskúšky sa určuje podľa náročnosti a špecifík odboru vzdelávania 1 téma až 15 tém zohľadňujúce činnosti, na ktorých výkon sa žiak pripravuje.

Praktická časť záverečnej skúšky sa vykonáva ako individuálna alebo ako skupinová. Na praktickej časti záverečnej skúšky možno používať učebné pomôcky uvedené v zadaní. Pri konaní praktickej časti záverečnej skúšky sa za jednu hodinu praktickej časti záverečnej skúšky považuje čas 60 minút. Čas trvania záverečnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku primerane predĺžiť.

Teoretická časť záverečnej skúšky

V teoretickej časti záverečnej skúšky sa overujú vedomosti žiakov vo vyžrebovanej téme.

Témy na teoretickú časť záverečnej skúšky sa vypracúvajú v spolupráci učiteľa odborných predmetov a majstra odbornej výchovy. Na teoretickú časť záverečnej skúšky sa určuje najmenej 25 tém.

Teoretická časť záverečnej skúšky trvá najviac 15 minút.  Príprava žiaka na teoretickú časť záverečnej skúšky trvá 15 minút až 30 minút.  Teoretická časť záverečnej skúšky sa organizuje tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni.  V jednom dni možno jednou skúšobnou komisiou pre záverečnú skúšku vyskúšať najviac 30 žiakov. Čas trvania záverečnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku primerane predĺžiť.

 

Pred začiatkom konania záverečnej skúšky sa žiak tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na skúšku.

Záverečná skúška je verejná.

 

Organizácia a priebeh záverečnej skúšky

Organizáciu a priebeh záverečnej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre záverečnú skúšku. Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

Stálymi členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú:

a) predseda,

b) podpredseda,

c) triedny učiteľ.

Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú

1. majster odbornej výchovy, učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov alebo učiteľ odbornej praxe a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov,
2. skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,
3. skúšajúci zástupca stavovskej organizácie, ak ho stavovská organizácia deleguje; to neplatí, ak má skúšobná komisia pre záverečnú skúšku ďalšieho člena podľa písmena b).

Predsedov skúšobných komisií vymenúva príslušný orgán miestnej štátnej správy do 15. apríla; Predsedom skúšobnej komisie môže byť pedagogický zamestnanec spĺňajúci kvalifikačné predpoklady a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe. Predsedu skúšobnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa skúška koná.

Na opravných skúškach v mimoriadnom skúšobnom období a na ústnych skúškach v mimoriadnom skúšobnom období je predsedom skúšobnej komisie riaditeľ školy alebo ním poverený zástupca.

Podpredsedu a členov skúšobnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov školy. Za podpredsedu skúšobnej komisie možno vymenovať len pedagogického zamestnanca školy, ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.

Člen skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku musí spĺňať tieto predpoklady:

a) má najmenej stredné odborné vzdelanie v príslušnom učebnom odbore alebo v príbuznom učebnom odbore,

b) vykonával najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného učebného odboru.

Riaditeľ školy môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku prizvať na záverečnú skúšku odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

 

Témy jednotlivých častí záverečnej skúšky

Témy na jednotlivé časti záverečnej skúšky s uvedením učebných pomôcok, ktoré môže žiak používať, schvaľuje na návrh predsedu predmetovej komisie riaditeľ školy do 31. marca.

1. Teoretická časť ZS

Témy na písomnú časť záverečnej skúšky vypracujú učitelia odborných predmetov v spolupráci s majstrami odbornej výchovy.

Na písomnú časť záverečnej skúšky sa určí 1 téma až 10 tém.

Písomná časť záverečnej skúšky trvá od 45 minút do 120 minút.

Písomná časť záverečnej skúšky sa organizuje tak, aby ju žiak ukončil v jednom dni.

2. Praktická časť ZS

Témy na praktickú časť záverečnej skúšky vypracujú majstri odbornej výchovy v spolupráci s učiteľmi odborných predmetov.

Na praktickú časť záverečnej skúšky sa určí podľa náročnosti a špecifík odboru 1 téma až 15 tém, ktoré zahŕňajú charakteristické činnosti, na ktorých výkon sa žiaci pripravujú.

Praktická časť záverečnej skúšky trvá podľa povahy učebného odboru najviac 24 hodín. V odboroch, v ktorých si to charakter skúšky vyžaduje, môže praktická časť skúšky trvať až štyri týždne.

Praktická časť záverečnej skúšky môže byť individuálna alebo skupinová. Žiak môže na nej používať pomôcky uvedené v zadaní témy práce. Pri konaní praktickej časti záverečnej skúšky sa za jednu hodinu praktickej časti záverečnej skúšky považuje čas 60 minút.

 

Klasifikácia jednotlivých častí ZS

Klasifikácia žiaka na záverečnej skúške je vyjadrená stupňom klasifikácie.

Klasifikáciu žiaka z teoretickej časti záverečnej skúšky a praktickej časti záverečnej skúšky schvaľuje skúšobná komisia na návrh majstra odbornej výchovy alebo učiteľa odbornej praxe, ktorý je členom skúšobnej komisie, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku. Ak ide o záverečnú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.

Celkové hodnotenie žiaka na záverečnej skúške je určené na základe klasifikácie praktickej časti záverečnej skúšky a klasifikácie teoretickej časti záverečnej skúšky.

Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí záverečnej skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku žiakovi v deň, kedy tento žiak vykonal teoretickú časť záverečnej skúšky.

Praktická časť ZS

Praktická časť záverečnej skúšky sa koná v dielňach odborného výcviku alebo na pracoviskách spolupracujúcich zamestnávateľov, pod dozorom členov skúšobnej komisie záverečnej skúšky.

Pri hodnotení praktickej časti záverečnej skúšky sa plnenie praktickej úlohy každého žiaka posudzuje na základe splnenia uvedených kritérií hodnotenia pre jednotlivé učebné odbory. Úroveň naplnenia jednotlivých kritérií sa ohodnotí pridelením príslušného počtu bodov. Úroveň naplnenia jednotlivých kritérií vyhodnocujú členovia skúšobnej komisie záverečnej skúšky. Dosiahnutý počet bodov za jednotlivé kritériá sa sčituje. Na základe celkového dosiahnutého počtu bodov, podľa stupnice hodnotenia, pridelí skúšobná komisia každému žiakovi stupeň prospechu (1 až 5).

Ústna časť ZS

V rámci ústnej časti záverečnej skúšky sa vedomosti žiakov overujú formou ústnej odpovede na vyžrebovanú tému.

 

Celkové hodnotenie záverečnej skúšky

Záverečná skúška sa celkovo hodnotí:

prospel s vyznamenaním, ak žiak nemá na záverečnej skúške z praktickej časti záverečnej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 1 (výborný) a z teoretickej časti záverečnej skúšky klasifikačný stupeň horší ako 2 (chválitebný); v odbornom učilišti nemá klasifikačný stupeň z odborného výcviku v poslednom ročníku horší ako 2 (chválitebný).

prospel veľmi dobre, ak žiak nemá na záverečnej skúške z praktickej časti skúšky klasifikačný stupeň horší ako 2 (chválitebný) a z teoretickej časti skúšky klasifikačný stupeň horší ako 2 (chválitebný); v odbornom učilišti nemá klasifikačný stupeň z odborného výcviku v poslednom ročníku horší ako 2 (chválitebný).

prospel, ak žiak nemá na záverečnej skúške z praktickej časti a teoretickej časti klasifikačný stupeň 5 (nedostatočný).

neprospel, ak žiak má na záverečnej skúške z niektorej časti klasifikačný stupeň 5 (nedostatočný).

 

Opravná skúška

Ak bol žiak na záverečnej skúške z jednej časti tejto skúšky klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z tejto časti záverečnej skúšky.

Žiakovi, ktorý bol na záverečnej skúške klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný z viac ako jednej časti tejto skúšky alebo bol klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný na niektorej opravnej skúške, môže skúšobná komisia pre záverečnú skúšku povoliť opakovať celú záverečnú skúšku.

Po úspešnom vykonaní záverečnej skúšky získa žiak tieto doklady o vzdelaní :

• vysvedčenie o záverečnej skúške
• dodatok k vysvedčeniu o záverečnej skúške
• výučný list v danom odbore

 

Všeobecne o ukončovaní štúdia záverečnou skúškou

Záverečnú skúšku môže žiak vykonať do troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil posledný ročník strednej školy.

Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody, sa nezúčastní na záverečnej skúške, je povinný sa ospravedlniť riaditeľovi školy spravidla do troch dní od termínu konania skúšky. Ak ho riaditeľ školy ospravedlní, žiaka nemožno klasifikovať. Žiak súčasne predloží aj žiadosť o konanie skúšky v náhradnom termíne.

Ak žiak svoju neúčasť na záverečnej skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebude uznané, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po termíne konania skúšky štúdium zanechal. 

Ak sa žiak správa na záverečnej skúške nevhodným spôsobom, predseda skúšobnej komisie jeho skúšku preruší.

Ak skúšku preruší predseda skúšobnej komisie, žiak opakuje skúšku, prípadne jej časť v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

Ak skúšku preruší zamestnanec, ktorý vykonáva dozor, a predseda skúšobnej komisie nedovolí žiakovi v skúške pokračovať, žiak opakuje skúšku, prípadne jej časť v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

Žiakovi, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, vydá škola vysvedčenie o záverečnej skúške najneskôr do piatich dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie.